Višňa piesočná

Podrobný popis

Višňa piesočná - nízka severoamerická drevina prirodzených piesčin, štrkových brehov a veterných dún, kde rastie pri zemi a pomáha stabilizovať podklad. V záhradníckej praxi sa objavuje aj pod označením Prunus pumila 'Depressa' a niekedy sa vrúbľuje na kmienok ako miniatúrny stromček. Husté, poliehavé výhony postupne vytvárajú koberec a jemné vetvenia sú dekoratívne aj v zime. Rast je skôr pomalší, po 10 rokoch máva okolo 0,2-0,3 m výšky, pritom sa rozkladá do šírky 2-3 m. Listy sú úzko eliptické až kopijovité, v sezóne zelenej, na jeseň nápadne červené. V apríli až máji sa na krátkych postranných vetvičkách otvárajú biele päťpočetné kvety, ktoré poskytujú peľ aj nektár skorým opeľovačom. V neskorom lete dozrievajú drobné tmavo červené až čierne kôstkovice s farbivou šťavou a sladkokyslou chuťou, v kuchyni sa uplatnia skôr do zmesí, na kompót alebo na domáci sirup. Kôstky sa nekonzumujú. V kompozícii dobre dopĺňa štrkové záhony, okraje ciest, predpolia kríkových skupín i výsadby na svahoch, kde kontrastuje s okrasnými trávami, materinou dúškami, levanduľami, rozchodníkmi aj so zelenolistými drevinami. Nie je náročná na pestovanie a prináša jedinečný vzhľad do každej záhrady.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku, znesie aj mierny polotieň. Pôda býva ľahká a dobre priepustná, často piesočnatá alebo štrkovitá, ideálne slabo kyslá až neutrálna. Znáša vietor a chudobnejšie pôdy, preto sa osvedčuje aj na otvorených miestach av mestských záhradách. V ťažkých íloch sa osvedčuje vyvýšený záhon a drenážna vrstva, pretože dlhodobé zamokrenie bez odtoku rastlinu oslabuje. Po ujatí býva tolerantný k občasnému prísušku, na suchších stanovištiach pomáha mulč zo štrku alebo kôry, ktorý obmedzuje výpar a rast burín. Zálievka sa oplatí hlavne v prvom roku po výsadbe, prihnojenie stačí mierne na jar kompostom alebo hnojivom pre dreviny. Rez sa obvykle obmedzuje na presvetlenie a skrátenie prerastajúcich prútov po odkvitnutí, prípadne na odstránenie starších vetiev pri báze, aby porast nestratil vitalitu. Rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Kvitnutie pripadá najčastejšie na apríl až máj, zber drobných kôstkov na august až september. Vyzreté kríky bývajú mrazuvzdorné do -35 °C. V suchom lete sa môžu objaviť vošky, vo vlhku škvrnitosti listov alebo monilióza na kvetoch, včasné odstránenie napadnutých častí obmedzuje šírenie. Pre súvislú pokrývku sa počíta s rozostupmi 1,2–1,5 m, približne 1 rastlina na 1–2 m². V nádobách sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou a zimnou ochranou koreňového balu pred premrznutím.

Autor: Nikol | Revízia: 16.12.2025