Včelník skalní - Dracocephalum ruyschiana

Podrobný popis

Včelník skalný - dlhoveká trvalka z čeľade hluchavkovitých, pôvodom z horských a podhorských trávnikov a kamenistých strání od strednej Európy po Sibír. V prírode obsadzuje otvorené, slnečné miesta s rýchlym odtokom vody, často na vápnitejšom podloží. Tvoria kompaktné, vzpriamené trsy s hranatými lodyhami a úzkymi, čiarkovito kopijovitými listami dlhými približne 5–8 cm. Listy sú po premnutí výrazne aromatické a po celé leto držia čistú, stredne zelenú farbu. V čase kvetu dorastá najčastejšie 40-60 cm, šírka trsu býva 30-45 cm. Od júna do augusta sa na koncoch výhonov objavujú klasovité kvetenstvá dlhé zhruba 6–12 cm, v ktorých sa postupne otvárajú dvojpyské kvety v odtieňoch fialovej až modrofialovej. Kvety sú bohaté na nektár a bývajú vyhľadávané včelami a čmeliakmi, preto sa druh uplatní aj v úžitkovo ladených výsadbách. Aromatické olistenie pôsobí dobre aj mimo doby kvetu av suchých výsadbách kontrastuje s okrasnými trávami, rebríčkami, šalviami a rozchodníkmi. V zmiešaných záhonoch funguje ako pokojná, pravidelná hmota, ktorá zvýrazní výraznejšie kvety, napríklad denivky alebo železníka. Rastlina nie je tŕnistá a pri dobrom stanovisku drží tvar bez vyväzovania.

Pestovanie: Pestovanie včelníka sa osvedčuje na plnom slnku, v teplejších polohách znesie aj mierny polotieň. Pôda je najvhodnejšia priepustná, štrkovitá až piesočnatohlinitá, bez zimného zamokrenia, s pH približne 6,0–8,0. V ťažších íloch pomáha prímes štrku a výsadba do mierne vyvýšeného miesta, aby korene nestáli vo vode. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe a počas dlhších jarných prísuškov, po zakorenení znáša sucho a prospieva aj v chudobnejších pôdach. Hnojenie stačí mierne, napríklad tenká vrstva kompostu na jar, pretože prehnojenie dusíkom podporuje mäkký rast a poliehanie. Mulč z jemného štrku stabilizuje vlhkosť, obmedzuje zaburinenie a zároveň chráni krčok pred zimnou vlhkosťou. Po odkvitnutí sa kvetné stonky obvykle zrezávajú, aby trs zostal kompaktný a podporilo sa druhé narazenie listov, v suchých väzbách sa naopak kvetenstvo žne krátko po plnom rozkvete. Výsadba prebieha od marca do októbra, hlavné kvitnutie pripadá na jún až august. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov je vysoká, približne -34 až -40 ° C, citlivejšie býva len zimné premokrenie. Odporúčaný spôn je 35–40 cm, čo zodpovedá zhruba 6–9 rastlinám na m². Vo vlhších rokoch sa môže objaviť múčnatka, na mladých výhonkoch vošky, v čase pučania občas škodia slimáci. Trsy sa po niekoľkých rokoch dajú zmladiť delením na jar alebo začiatkom jesene. V nádobe prospieva v minerálne bohatom substráte a na chránenom mieste, kde koreňový bal v zime nepremokne.

Autor: Kristýna | Revízia: 20.01. 2026