Vavrínovec lekársky 'Etna' (Anbri) Prunus laurocerasus 'Etna'

Podrobný popis

Vavrínovec lekársky 'Etna' (Anbri) - pochádza z oblastí okolo Čierneho mora v juhovýchodnej Európe a juhozápadnej Ázii. Kultivar 'Etna' (syn. 'Anbri') bol vyšľachtený v holandskej firme Antigone Plantvermeerdering B.V. a patrí medzi kompaktnejšie, husto rozkonárené formy vhodné pre menšie záhrady. Ker je stálezelený, široko vzpriamený až guľovitý, pomaly až stredne rastúci; v dospelosti obvykle dosahuje 1–2 m výšky a podobnej šírky, s kožovitými lesklými listami dlhými približne 8–11 cm. Mladé prírastky rašia bronzovo až medeno, počas sezóny prechádzajú do sýtozelenej. Súkvetia tvorí skôr nepravidelne a vo vyššom veku, najčastejšie v apríli až máji. Nesie vzpriamené strapce drobných krémovo bielych kvetov s jemnou vôňou, ktoré lákajú opeľovače. Po odkvitnutí sa môžu objaviť tmavopurpurové až čierne kôstkovice, pre človeka sú nejedlé, vtákom však slúžia ako potrava. Rastlina obsahuje kyanogénne glykozidy, najmä v listoch a semenách, preto je vhodné počítať s jedovatosťou pri požití a pri manipulácii používať rukavice. V kompozícii sa uplatní ako nízky až stredne vysoký živý plot, cloniaca skupina alebo stálezelené pozadie k trvalkám a okrasným trávam.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na slnku až v polotieni, v teplejších oblastiach znesie aj svetlejší tieň. Pre zimnú istotu býva vhodné závetrie a chránená mikroklíma mimo vysušujúceho vetra a ostrého predjarného slnka. Vyhovuje jej humózna, výživná a priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou; dlhodobé zamokrenie zvyšuje riziko odumierania koreňov, preto je dôležitá drenáž. Odporúča sa pH približne 5,5 – 7,0. Výsadba prebieha obvykle od marca do novembra podľa počasia, po výsadbe je kľúčová pravidelná zálievka a pri stálezelených rastlinách aj zimná zálievka počas odmäku. Po zakorenení znáša krátkodobé prísušky, dlhšie sucho sa však môže prejaviť zasychaním okrajov listov, preto pomáha celoročný mulč z kôry či listovky. Hnojenie na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom pre stálezelené dreviny podporuje hustotu olistenia, prehnojenie dusíkom zvyšuje náchylnosť na namŕzanie. Rez znáša dobre, pri živých plotoch sa vykonáva najčastejšie po odkvitnutí alebo koncom leta. Kvitnutie pripadá spravidla na apríl až máj, tmavé plody dozrievajú na konci leta až na jeseň a nie sú určené na konzumáciu. Mrazuvzdornosť sa uvádza podľa zdrojov najčastejšie v rozmedzí –15 až –23 °C, otužilejšie kultivary môžu byť hodnotené aj nižšie, mladé výsadby profitujú z mulču. Pre živý plot sa ponecháva rozostup približne 50 – 80 cm podľa vzrastu kultivaru. V nádobe sa pestuje vo väčšom objeme substrátu s drenážou, s pravidelnou zálievkou a zimnou ochranou nádoby proti premrznutiu. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti a dierkovitosť listov, zo škodcov vošky alebo nosánik; ťažkosti obmedzuje nepremočené stanovište a vyrovnaná výživa.

Autor: Kristýna | Revízia: 17.02.2026