Tupelo lesné

Podrobný popis

Tupelo lesné - opadavý strom pôvodom z východnej časti Severnej Ameriky, kde rastie na okrajoch mokradí, v lužných lesoch aj na vlhších svahoch s kyslou, humóznou pôdou. V našich podmienkach vytvára pravidelnú, najprv užšiu a neskôr široko oválnu korunu, obvykle 8–15 m vysokú a 5–9 m širokú, vo voľnej krajine môže dorastať viac. Mladé výhony bývajú na jar ľahko červenkasté a pučiace listy mávajú bronzový nádych. Listy sú jednoduché, eliptické až obvajcovité, 5–12 cm dlhé, v lete lesklo zelené a na jeseň sa vyfarbujú do červených, vínových a oranžových tónov, často aj na jednom strome súčasne. Kvety sú drobné, nenápadne zelenkavé a objavujú sa po olistení v máji až júni. Druh je väčšinou dvojdomý, takže modročierne kôstkovice 0,8–1,2 cm sa tvoria predovšetkým na samičích rastlinách po opelení, obvykle od septembra, av záhrade sú cenné ako potrava pre vtáctvo. Na tvorbu plodov je vhodné mať v dosahu aj samčiu rastlinu, inak sa pestuje hlavne pre listový efekt. V kompozíciách vyniká ako solitéra nad podsadbou papradí, bohyšiek, ostríc a jarných cibuľovín, pri jazierku alebo v raingardene pridáva prirodzený charakter. Výrazne pôsobí aj v kontraste s tmavými ihličnanmi, kde jesenné farby získajú hĺbku, a s brezami či jelšami na vlhších miestach.

Pestovanie: Na pestovanie je najvhodnejšie slnečné stanovište až ľahký polotieň v závetrí, s rovnomerne vlhkou pôdou. Vyhovujú hlinitopiesčité až hlinité substráty s dostatkom humusu a drenáží, dlhodobo však znáša aj vyššiu hladinu vlahy a krátkodobé zamokrenie. Odporúčané pH sa pohybuje približne medzi 4,5 a 6,5, na vápenitých pôdach býva rásť slabšie a jesenné vyfarbenie menej výrazné, preto sa často volí prídavok rašeliny či listovky do výsadbovej jamy. Výsadba sa vykonáva od marca do novembra, pri stromoch s výraznejším kolovým koreňom býva v SR istejší jarný termín a dôsledná zálievka v prvých dvoch sezónach, najmä v suchom lete. Vhodné je mulčovanie listovkou alebo kôrou, ktoré udržuje vlahu, obmedzuje prehrievanie pôdy a postupne okysľuje povrch. Hnojenie sa obmedzuje na mierne dávky na jar, rez sa odporúča len minimálne, najlepšie koncom zimy odstránením suchých či krížiacich sa konárov. Presádzanie starších kusov býva horšie znášané, preto sa prednostne volia mladé rastliny v kontajneri alebo menšie baly. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa v praxi uvádza zhruba -29 až -34 °C podľa stanovišťa a proveniencie. Možné sú škvrnitosti listov v daždivých rokoch a výskyt červcov, väčšinou bez zásadného oslabenia. Na solitérnu výsadbu sa ponecháva priestor aspoň 5–7 m od ďalších stromov, aby koruna mohla prirodzene dozrieť.

Autor: Nikol | Revízia: 15.12.2025