Tomkovica vonná - Hierochloe odorata

Podrobný popis

Tomkovica vonná - vytrvalá tráva z čeľade lipnicovitých. Pôvodný areál zahŕňa severnú Euráziu aj Severnú Ameriku, kde rastie na vlhkých lúkach, rašeliniskách a pozdĺž brehov vôd. V slovenskej prírode patrí k veľmi vzácnym druhom, v záhrade sa pestuje ako aromatická travina pre vlhkejšie stanovištia. Vytvára hustý trs úzkych, plochých listov vysoký zvyčajne 30–60 cm a široký 40–60 cm, v dobrých podmienkach sa rozrastá podzemnými výbežkami do súvislejších vankúšov. V apríli až júni sa objavujú nenápadné zelenkasté metliny, ktoré postupne zasychajú do bronzova. Najväčšie čaro má list, ktorý po pošúchaní aj po usušení vonia po vanilke a čerstvo pokosenom sene vďaka obsahu kumarínu. Sušené listy sa tradične pletú do copov, používajú sa ako vykurovadlo, do suchých väzieb aj ako voňavá prímes do dekorácií, v niektorých krajinách tiež na aromatizáciu nápojov. Jemné steblo drží vzpriamene, listy sa neskôr v sezóne ľahko vykláňajú do oblúka a vytvárajú mäkký, „svietivý“ okraj porastu. V kompozícii sa uplatní pri jazierku, v dažďovej záhrade, na vlhšej časti trvalkového záhona aj v nádobe, kde tvorí jemný lem medzi výraznejšími listami fankií, papradí a kosatcov.

Pestovanie: Preferuje plné slnko až polotieň a pôdu trvale mierne vlhkú až vlhkú, humóznu a priepustnú, s pH približne 5,5–7,0. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, pri letnej výsadbe sa stráži zálievka. V suchu rast slabne a vôňa listov býva menej výrazná, vhodná je preto pravidelná zálievka hlavne v lete a pri pestovaní v nádobe. Jarný prídavok kompostu alebo ľahké prihnojenie podporujú tvorbu listovej hmoty, prehnojenie dusíkom sa naopak môže prejaviť poliehaním. Listy určené na sušenie sa zvyčajne zberajú v lete pred prvými mrazmi, po premrznutí aróma slabne. Kvety sa bežne nerežú do vázy, využívajú sa hlavne listy. Porast sa udržiava zrezaním suchých listov na konci zimy alebo skoro na jar. Vyzreté trsy bývajú mrazuvzdorné zhruba do -34 °C, mladé výsadby aj nádoby prosperujú s ľahkým mulčom. Sadenice sa vysádzajú s rozostupmi 30–40 cm, približne 6–8 ks na m², a počíta sa s pozvoľným rozrastaním podzemkov. Choroby a škodcovia bývajú skôr okrajoví, pri prísušku sa môžu objaviť vošky a zasychanie špičiek listov. Na stanovištiach s vyššou vlhkosťou sa rozrastanie zrýchľuje, v menších záhonoch sa preto využíva koreňová bariéra alebo pravidelné obmedzenie podzemkov. Vôňa je najvýraznejšia po usušení, u citlivých osôb je vhodná striedmosť pri vnútornom užití, pretože kumarín je aromatická látka s limitmi dávkovania.

Autor: Nikol | Revízia: 28.1. 2026