Tis prostredný 'Rising Star' Taxus media 'Rising Star'

Podrobný popis

Tis prostredný 'Rising Star' - stálozelený kultivar tisu prostredného, teda kríženca Taxus baccata × Taxus cuspidata. Výber vznikol v Holandsku a do obehu ho uviedli De Buurte Kwekerijen. Rastlina tvorí hustý, úzko stĺpovitý ker s ostrejšie nahor smerujúcimi vetvami, ktorý si udržuje pravidelný tvar aj bez častého rezu. V dospelosti obvykle dorastá do 1,5 – 2 m a šírky 0,5 – 0,6 m. Ihličie je drobnejšie, tmavozelené, lesklejšie a vytvára kompaktný povrch, ktorý pôsobí upravene po celý rok. Kvety sú nenápadné, objavujú sa skoro na jar v marci až apríli. Kultivar je samčí, preto netvorí červené miešky, čo je praktické pri živých plotoch v miestach s deťmi a domácimi zvieratami. Zároveň však platí, že ihličie aj drevo tisov sú jedovaté. 'Rising Star' sa uplatňuje ako úzky živý plot, zelená stena do malých záhrad, zvislý akcent pri vstupe alebo stálozelený prvok do formálnych kompozícií s bušpanom, cezmínami, okrasnými trávami a trvalkami. V porovnaní s častými živoplotnými kultivarmi 'Hicksii' a 'Hillii' býva užší, s menším rozvoľňovaním do strán, a pri bežnej starostlivosti prirastá zhruba 15 – 20 cm za rok, takže rýchlejšie vytvorí kompaktný stĺpik aj v užšom páse pôdy.

Tis prostredný - kríženec medzi tisom červeným (Taxus baccata) a severoamerickým tisom krátkolistým (Taxus cuspidata). Tento medzidruhový hybrid kombinuje prednosti oboch rodičov - má výbornú odolnosť voči mrazu, kompaktný rast, husté vetvenie a dobre sa tvaruje.Tvar a vzrast sa môže líšiť podľa konkrétnej odrody – existujú nízke, poliehavé aj vzpriamené kultivary. Všeobecne však tis prostredný rastie pomalšie, husto a je prirodzene dobre formovaný. Ihlice sú tmavo zelené, lesklé, kratšie ako u bežného tisu červeného a často mierne zašpicatené.Najčastejšie sa využíva na tvarované živé ploty, nižšie steny, lemy alebo ako solitérna drevina. Výborne sa hodí aj do nádob a formálnych výsadieb. Všetky časti rastliny okrem miešku sú jedovaté - ako u všetkých tisov. 

Pestovanie: Stanovište vyhovuje od slnka po tieň, v zime sa osvedčuje závetrie a miesto bez dlhého zimného úpalu, ktorý podporuje vysychanie ihličia. Pôda býva najvhodnejšia hlbšia, humózna, mierne vlhká a priepustná, v ťažkých íloch pomáha drenáž alebo vyvýšený záhon. Odporúčané pH sa pohybuje približne 5,5 – 7,5, dlhodobé zamokrenie zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú počas celej sezóny zhruba od marca do novembra mimo zamrznutej pôdy, pri teplom období je dôležitá pravidelná zálievka, aby koreňový bal nepresychal, najmä v prvých 1 – 2 rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša krátkodobé sucho, dlhšie prísušky však spomaľujú rast. Hnojenie sa volí striedme, obvykle na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom pre ihličnany. Rez sa vykonáva najčastejšie od konca mája do júla, prípadne ešte v auguste, tis dobre obrašuje aj zo staršieho dreva. Mulč z kôry či štiepky stabilizuje vlahu a teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je možné vo väčších objemoch s priepustným substrátom a drenážou, v zime je dôležitá izolácia nádoby proti premrznutiu koreňov. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne od −29 do −34 °C, mladé výsadby a rastliny v nádobe sú citlivejšie. Pre živé ploty sa používa spon približne 40 – 60 cm, pri vyšších clonách 60 – 80 cm, pri solitéroch sa ponecháva odstup zhruba 1,5 – 3 m. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a puklice pri suchu, z chorôb koreňové hniloby pri premokrení.

Autor: Nikol | Revízia: 17. 2. 2026