Tis prostredný 'Hicksii' Taxus media 'Hicksii'

Podrobný popis

Tis prostredný 'Hicksii' - patrí medzi overené kultivary medzidruhového hybridu, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia krížením tisu červeného (Taxus baccata) a tisu japonského (Taxus cuspidata). Kultivar bol rozšírený v USA v škôlke Hicks Nurseries a pestuje sa ako úzko stĺpovitý, husto vetvený vždyzelený ker s krátkymi, lesklými ihlicami. V bežných záhradných podmienkach dorastá spravidla 2–5 m a má 1–2 m na šírku, pri dlhodobom tvarovaní zostáva užší. Na jar, obvykle v marci a apríli, sa objavujú nenápadné žltkasté samčie šištice alebo drobné samičie kvety podľa pohlavia klonu. U samičích rastlín dozrievajú od augusta do októbra červené guľôčky, ktoré kontrastujú s tmavozeleným olistením. Ihličie a semená sú jedovaté, preto sa rastliny zvyčajne umiestňujú mimo detských kútikov. 'Hicksii' sa uplatní ako formálny živý plot, zvislý akcent v úzkych výsadbách alebo ako tvarovaný kužeľ v nádobe a zvyčajne dobre znáša mestské prostredie a pri reze drží čistú líniu. V kompozícii dobre dopĺňa okrasné trávy, paprade a kríky s jesenným sfarbením.

Tis prostredný - kríženec medzi tisu červeným (Taxus baccata) a severoamerickým tisu krátkolistým (Taxus cuspidata). Tento medzidruhový hybrid kombinuje prednosti oboch rodičov – má výbornú odolnosť voči mrazu, kompaktný rast, husté vetvenie a dobre sa tvaruje. Tvar a vzrast sa môže líšiť podľa konkrétnej odrody – existujú nízke, poliehavé aj vzpriamené kultivary. Všeobecne však tis prostredný rastie pomalšie, husto a je prirodzene dobre formovaný. Ihličie je tmavozelené, lesklé, kratšie ako u bežného tisu červeného a často mierne zašpicatené. Najčastejšie sa využíva na tvarované živé ploty, nižšie steny, lemy alebo ako solitérna drevina. Výborne sa hodí aj do nádob a formálnych výsadieb. Všetky časti rastliny okrem mieška sú jedovaté – ako u všetkých tisov.

Pestovanie: Stanovište vyhovuje od slnka po tieň, v zime sa osvedčuje závetrie a miesto bez dlhého zimného úpalu, ktorý podporuje vysychanie ihlíc. Pôda býva najvhodnejšia hlbšia, humózna, mierne vlhká a priepustná, v ťažkých íloch pomáha drenáž alebo vyvýšený záhon. Odporúčané pH sa pohybuje približne 5,5–7,5, dlhodobé zamokrenie zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú po celú sezónu zhruba od marca do novembra mimo zmrznutej pôdy, pri teplom období je dôležitá pravidelná zálievka, aby koreňový bal nepresychal, najmä v prvých 1–2 rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša krátkodobé sucho, dlhšie prísušky však spomaľujú rast. Hnojenie sa volí striedme, zvyčajne na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom pre ihličnany. Rez sa vykonáva najčastejšie od konca mája do júla, prípadne ešte v auguste, tis dobre obrastá aj zo staršieho dreva. Mulč z kôry či štiepky stabilizuje vlahu a teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je možné vo väčších objemoch s priepustným substrátom a drenážou, v zime je dôležitá izolácia nádoby proti premrznutiu koreňov. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje približne -29 až -34 °C, mladé výsadby a rastliny v nádobe sú citlivejšie. Pre živé ploty sa používa spon približne 40–60 cm, pri vyšších clonách 60–80 cm, pri solitéroch sa ponecháva odstup zhruba 1,5–3 m. Zo škodcov sa môžu objaviť svilušky a puklice pri suchu, z chorôb koreňové hniloby pri premokrení.

Autor: Kristína | Revízia: 05.01. 2026