Svída biela 'Sibirica' Cornus alba 'Sibirica'

Podrobný popis

Svída biela 'Sibirica' - patrí medzi najvýraznejšie kultivary svídy bielej, je cenený predovšetkým pre intenzívny zimný efekt. Vytvára vyšší, hustý a rozložitý opadavý ker dorastajúci približne 2,5–3 m výšky aj šírky. Rast je stredne rýchly a rastlina postupne vytvára široko krovitý habitus s množstvom vzpriamených prútov. Listy sú vajcovité, sviežo zelené, počas vegetácie zdravo olistené a na jeseň sa výrazne vyfarbujú do purpurových až ružovofialových odtieňov. V priebehu neskorej jari až leta sa objavujú drobné, krémovo biele kvety usporiadané v plochých kvetenstvách. Po odkvitnutí sa tvoria biele guľovité bobule, ktoré sú dekoratívne a predstavujú zdroj potravy pre vtáctvo. Najväčšiu okrasnú hodnotu však kultivar prináša po opade listov – holé jednoročné a dvojročné výhony získavajú intenzívne šarlátovo červené sfarbenie, ktoré vyniká najmä v zimnom období, pri mraze alebo na pozadí snehu. Pre zachovanie sýtej farby je vhodné pravidelné omladzovanie skoro na jar, kedy sa staršie vetvy odstraňujú a podporuje sa rast mladých, najlepšie vyfarbených prútov.Uplatní sa ako solitéra, súčasť skupinových výsadieb, živých plotov i prírodne ladených záhrad, kde poskytuje celoročný štrukturálny aj farebný efekt.

Svída biela je opadavý ker, ktorý si získava pozornosť svojou výraznou farebnosťou a estetickým vzhľadom. Prirodzený areál rozšírenia svídy bielej siaha od severovýchodnej časti európskeho Ruska po Ďaleký východ, Japonsko, Mongolsko a severovýchodnú Čínu. Svída biela je 1,5 až 3 m vysoký ker, s charakteristickými červenými vetvami, sú spravidla vzpriamené, rovné, ktoré vynikajú najmä v zime. Má oválne listy, ktoré sa v lete sfarbujú do jasne zelenej a na jeseň môžu prijať odtiene červenej, oranžovej či purpurovej. Od mája do júna rozkvitá Svída biela drobnými, bielymi kvetmi, ktoré tvoria výrazné kvetenstvo. Plody sú malé bobule, biele až modročierne, ktoré sú obľúbené u vtákov.

Pestovanie: Na pestovanie sa odporúča slnečné až polotienisté stanovište, pričom na plnom slnku býva sfarbenie listov najvýraznejšie. Svída toleruje široké spektrum pôd, najlepšie však prospieva v pôde hlinitej až hlinitopiesčitej, mierne vlhkej, s dobrou drenážou. Znáša aj dočasne podmáčané podmienky a využíva sa preto okolo jazierok či vo vlhších častiach záhrady. Reakcia pôdy môže byť približne od pH 6,0 do 7,5. Zálievka je potrebná hlavne v prvom roku po výsadbe, neskôr rastlina dobre znáša aj obdobie sucha. Na zachovanie sýto červeného zimného dreva sa skoro na jar vykonáva zmladzovací rez, pri ktorom sa časť starších výhonov odstraňuje pri zemi, čo podporí tvorbu mladých, farebných prútov. Krí sa vysádza od marca do októbra, v živých plotoch s rozostupmi približne 0,6-0,8 m medzi rastlinami, v skupinách sa používajú 2-3 ks na m². Mrazuvzdornosť bežne dosahuje hodnoty okolo -30 °C, vďaka čomu spoľahlivo prezimuje vo všetkých našich oblastiach. Z chorôb sa môže objaviť škvrnitosť listov alebo múčnatok, najlepšie sa im predchádza vzdušným stanovišťom a nepremokrenou pôdou. Ide o ker s minimálnymi nárokmi na starostlivosť, ktorý poskytuje celoročný dekoratívny efekt.

Autor: Lucie | Revízia: 18.2. 2026