Štiav kyslý Rumex acetosa

Podrobný popis

Štiav kyslý - trváca bylina z čeľade stavikrvovitých, pôvodná v slovenskej krajine na vlhších lúkach, pasienkoch a pri okrajoch ciest. V záhrade vytvára prízemné trsy šípovitých, jemne dužinatých listov s typickou citrónovo nakyslou chuťou, ktorú dáva obsah organických kyselín. Listová ružica zvyčajne dorastá do výšky 30–60 cm a do šírky 30–45 cm, v čase kvitnutia vyrastajú vzpriamené stvoly vysoké približne 60–100 cm. Od mája do júla nesie nenápadné červenkastozelené kvetenstvá v úzkych metlinách, ktoré vyhľadáva drobný hmyz. Do kuchyne sa zbierajú najmä mladé listy od jari do začiatku leta, hodia sa do šalátov, k rybám, do polievok aj smotanových omáčok. Jemne nasekaná vňať dodá rýchly, čistý kyslý tón podobný citrónu bez potreby šťavy. Listy prirodzene obsahujú vitamín C a vitamín K, zároveň aj kyselinu šťaveľovú, preto sa pri citlivých jedincoch dodržiava striedma porcia. V záhonoch sa dobre kombinuje s pažítkou, petržlenom, nechtíkom či šalátmi, kde pridá kontrast chuti aj svieži zelený akcent.

Pestovanie: Vyhovuje mu plné slnko až polotieň, v letných horúčavách býva výhodou ľahký polotieň, ktorý udržiava listy krehké a menej vláknité. Osvedčuje sa humózna, výživná a mierne vlhká, ale priepustná pôda s odporúčaným pH približne 6–7,5. Rastliny sa vysádzajú od marca do mája alebo na jeseň v septembri až októbri, výsevy sa robia od marca do mája a znova v auguste až septembri. Zber listov býva najspoľahlivejší od apríla do októbra, priebežné zrezávanie podporuje rašenie mladej vňate. Zálievka má byť pravidelná, bez dlhodobého premokrenia, pri nádobách je dôležitá drenáž a väčší objem substrátu, ktorý sa v lete neprehrieva. Hnojenie sa udržiava mierne, nadbytok dusíka vedie k príliš mäkkým listom a vyššej náchylnosti na vošky. Mulč z kompostu pomáha stabilizovať vlahu a udržiava listy pri zbere čisté. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov je pod -20 °C, nadzemná časť na jeseň čiastočne zaťahuje a na jar opäť obrastá. V nádobe sa na zimu chráni koreňový bal pred premrznutím, napríklad umiestnením k chránenej stene a obalením kvetináča. Na záhon sa počíta približne 6–9 rastlín na m², rozostupy medzi trsmi 30–40 cm. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky, slimáky alebo listové škvrnitosti, prevenciou býva vzdušné stanovište a nepremokrovanie. Najjemnejšiu chuť mávajú mladé listy zozbierané pred vyháňaním do kvetu.

Autor: Nikol | Revízia: 19.2. 2026