Štiav kyslý Rumex acetosa

Podrobný popis

Štiav kyslý - trváca bylinka z čeľade stavikrvovitých, pôvodná v našej krajine na vlhších lúkach, pastvinách a pri okrajoch ciest. V záhrade vytvára prízemné trsy šípovitých, jemne dužinatých listov s typickou citrónovo nakyslou chuťou danou obsahom organických kyselín. Listová ružica zvyčajne dorastá do výšky 30 – 60 cm a šírky 30 – 45 cm, v kvete vyrastajú vzpriamené stonky vysoké približne 60 – 100 cm. Od mája do júla nesie nenápadné červenkasto-zelené súkvetia v úzkych metlinách, ktoré vyhľadáva drobný hmyz. Pre kuchyňu sa zberajú hlavne mladé listy od jari do začiatku leta, hodia sa do šalátov, k rybám, do polievok aj smotanových omáčok. Jemne nasekaná vňať dodáva rýchly, čistý kyslý tón podobný citrónu, bez potreby šťavy. Listy prirodzene obsahujú vitamín C a vitamín K, súčasne aj kyselinu šťaveľovú, preto sa u citlivých jedincov drží striedma porcia. V záhonoch sa dobre kombinuje s pažítkou, petržlenom, nechtíkom či šalátmi, kde dodá kontrast chuti aj svieži zelený akcent.

Pestovanie: Vyhovuje mu plné slnko až polotieň, v letných horúčavách býva výhodou ľahký polotieň, ktorý udržuje listy krehké a menej vláknité. Pôda sa osvedčuje humózna, výživná a mierne vlhká, ale priepustná, s odporúčaným pH približne 6 – 7,5. Rastliny sa vysádzajú od marca do mája alebo na jeseň v septembri až októbri, výsevy sa vykonávajú od marca do mája a znovu v auguste až septembri. Zber listov býva najspoľahlivejší od apríla do októbra, priebežné zrezávanie podporuje rašenie mladého vňate. Zálievka má byť pravidelná, bez dlhodobého premokrenia, pri nádobách je dôležitá drenáž a väčší objem substrátu, ktorý sa v lete neprehrieva. Hnojenie sa drží mierne, prebytok dusíka vedie k príliš mäkkým listom a vyššej náchylnosti na vošky. Mulč z kompostu pomáhá stabilizovať vlhkosť a udržuje listy čisté pri zbere. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov je pod -20 °C, nadzemná časť na jeseň čiastočne zaťahuje a na jar znovu obraďuje. V nádobe sa na zimu chráni koreňový bal proti premrznutiu, napríklad umiestnením k chránenému múru a obalením kvetináča. Na záhon sa počíta približne 6 – 9 rastlín na m², rozostupy medzi trsmi 30 – 40 cm. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky, slimáky alebo listové škvrnitosti, prevenciou býva vzdušné stanovište a nepremokrenie. Najjemnejšiu chuť mávajú mladé listy zozbierané pred vybiehaním do kvetu.

Autor: Nikol | Revízia: 19. 2. 2026