Štětka planá - Dipsacus fullonum

Podrobný popis

Štetka planá - syn. D. sylvestris. Je statná dvojročná bylina pôvodom z Európy a západnej Ázie, u nás prirodzene rastie na vlhkých lúkach, násypoch a okrajoch ciest. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu kopnatých listov, v druhom roku z nej vyrastá priama, ostnitá lodyha vysoká obvykle 1,5 – 2,0 ma široká okolo 0,6 – 0,8 m. Listy sú na báze často zrastené do miskovitých „nádržiek“ pre dažďovú vodu. Kvetenstvo tvoria vajcovité až valcovité strbúle 4–8 cm, okolo ktorých sa v lete objavuje pohyblivý prstenec drobných svetlo fialových kvetov. Po odkvitnutí zostávajú pevné semenníky vhodné do suchých väzieb, zber do dekorácií sa obvykle vykonáva v auguste a septembri, a zároveň sú vyhľadávané vtáctvom, najmä keď sa nechajú cez zimu na záhone. Do kompozície sa hodí k okrasným trávam, rebríčkom, železníkom a lúčnym šalviám, kde pridáva štruktúru a zimnú siluetu. Ostne na stonkách a zákrovných listenách sú výrazné, preto sa rastlina umiestňuje mimo úzkych priechodov.V prirodzených záhradách a lúkach môže štetka planá prispieť k biodiverzite a poskytnúť potravu a útočisko pre hmyz, najmä včely a motýle. Zaujímavé sú lodyžné listy. Tie sú na báze vzájomne zrastené a vytvárajú nádržku, v ktorej sa udržuje dažďová voda. Tento zdroj vody hmyz hojne využíva. Pokiaľ máte veľký záhon alebo voľnejší záhradný priestor, môžete zvážiť vysadenie štetky lesnej ako súčasti zmiešaných záhonov s ďalšími trvalkami a okrasnými rastlinami.

Pestovanie: Na pestovanie štetky planej sa osvedčuje slnečné až polotienisté stanovište a priepustná, skôr humózna pôda s pH približne 5,5–8,0. V prvom roku prospieva rovnomerne vlhký profil, po zakorenení znáša aj kratšie obdobie sucha, zimné zamokrenie však zvyšuje riziko zahnívania koreňa. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, kvitnutie obvykle pripadá na júl až september, podľa polohy aj dlhšie, a semená dozrievajú na prelome septembra a októbra. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín je v našich podmienkach vysoká a bez problémov zvláda približne -30 °C. Vzhľadom na výšku sa odporúča rozostup 60–80 cm, čo zodpovedá zhruba 2–3 rastlinám na m². Po vysemenení materská rastlina odumiera, samovýsev býva pravidelný a udržuje porast bez zložitej starostlivosti. V menších záhradách sa prípadne ponecháva len potrebné množstvo semenáčikov, aby sa štetka nerozšírila do okolia. Pre čistejší vzhľad výsadby sa často kombinuje s trvalkami, ktoré po zatiahnutí ružíc v zime zakryjú voľné miesta. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka, z drobných škodcov vošky, najcitlivejšie bývajú mladé ružice na okusom slimákov. Hnojenie býva potrebné len v chudobných pôdach, vhodné je skôr mierne pridanie kompostu na jar, pretože prehnojenie podporuje mäkký rast náchylný na poliehanie. Stonky sa spravidla nerežú hneď po odkvitnutí, suché hlávky tvoria cennú zimnú štruktúru a úkryt pre hmyz, odstránenie sa vykonáva až koncom zimy. Pestovanie v nádobe je možné len krátkodobo, vyžaduje hlbší kontajner a stabilnú zálievku.

Autor: Kristína | Revízia: 20.01. 2026