Šťavel trojhranný Oxalis triangularis

Podrobný popis

Šťavel trojhranný - pochádza z Južnej Ameriky, najmä z Brazílie, Paraguaja a severnej Argentíny. Ide o hľuznatú až podzemkatú trvalku z čeľade kysličkovitých, ktorá sa pestuje najmä pre listový efekt. Vytvára prízemný trs bez nápadnej nadzemnej byle, z ktorého vyrastajú dlho stopkaté, trojpočetné listy trojuholníkového tvaru. Najčastejšie sú sýtopurpurové až vínové, niekedy takmer čiernofialové, a počas večera alebo pri nedostatku svetla sa sklápaú, takže rastlina pôsobí premenlivo ako motýlie krídla v tichom pohybe. Od jari do leta, často od apríla do júla, nesie nad listami drobné lievikovité kvety v odtieňoch bielej, svetloružovej až jemne levanduľovej. V dospelosti dorastá približne do 15 – 30 cm výšky a 25 – 40 cm šírky. Uplatní sa v interiéri, v okenných hrantíkoch, závesných nádobách, na chránených terasách aj na okrajoch letných výsadieb. V nádobových kompozíciách dobre ladí so zelenolistými izbovými rastlinami, striebristými listami a jemne kvitnúcimi balkónovkami. Listy aj hľuzky obsahujú oxaláty, preto rastlina nie je určená na konzumáciu.

Pestovanie: V podmienkach SR sa šťaveľ trojhranný pestuje hlavne ako izbová alebo prenosná rastlina, pretože nie je spoľahlivo mrazuvzdorný. Vyhovuje mu svetlé stanovište s rozptýleným svetlom, ranným slnkom alebo ľahkým polotieňom, zatiaľ čo silný letný úpal môže listy poškodzovať. Substrát býva najvhodnejší humózny, ľahký a dobre priepustný, s mierne kyslou až neutrálnou reakciou okolo pH 6,0 – 7,0. Počas rastu potrebuje pravidelnú, ale striedmu zálievku, medzi jednotlivými dávkami vody je vhodné nechať povrch substrátu mierne preschnúť. Premokrenie podporuje zahnívanie hľúz, dlhé sucho obmedzuje rast a kvitnutie. Rastliny sa vysádzajú do nádob alebo von od mája, keď už nehrozia mrazíky, a letniť ich možno spravidla do septembra. V zime sa odporúča prezimovanie v interiéri bez mrazu, prípadne obdobie pokoja po zatiahnutí listov. Optimálna teplota počas vegetácie sa pohybuje približne medzi 15 a 25 °C, pri poklese pod 5 °C rastlina výrazne trpí. Ošetrenie sa obmedzuje na odstraňovanie suchých listov a delenie hľúz pri presádzaní. Pri hustejšej výsadbe do misiek alebo záhonových lemov sa používa asi 12 – 16 rastlín na m², rozostup okolo 20 – 25 cm. Zo škodcov sa môžu objaviť vošky, roztočce a smútivky, vonku aj slimáky, z chorôb hlavne hrdze a hniloby pri premokrení.

Autor: Nikol | Revízia: 8. 4. 2026