Statica tatárska - Goniolimon tataricum

Podrobný popis

Statica tatárska - suchomilná trvalka z čeľade olovecovitých, v katalógoch sa objavuje aj pod menom Limonium tataricum. Pochádza zo stepných a suchých trávnatých stanovíšť juhovýchodnej Európy a západnej Ázie, kde rastie v chudobných, často vápenitých pôdach. Vytvára prízemnú ružicu podlhovastých, tuhších listov az nej vyrastajú tenké, priame stvoly s jemne vetvenými latami. V dospelosti dorastá približne 40-60 cm do výšky a 30-45 cm do šírky. Kvety sú drobné a papierovito suché, najčastejšie svetlo fialové až lila, kvitnutie prebieha obvykle v júli a auguste. Efekt vzniká množstvom drobných kvietkov v rozvetvených latách, ktoré v záhone vytvárajú dojem jemnej hmly. Na sušenie sa stvoly režú pri čiastočne otvorených kvetoch, dobre dosychajú vo zväzku na vzdušnom tienistom mieste. Rastlina nie je aromatická, neprebíja okolitú výsadbu a je včelomilná. V kompozícii sa osvedčuje vedľa šalvií, levandulí, echinaceí a okrasných tráv.

Pestovanie: Uplatňuje sa plné slnko, teplá mikroklíma a pôda s rýchlym odtokom vody. Najvhodnejšia býva chudobnejšia, piesočnatá až štrkovitá zem s drenážou, odporúčané pH je približne 6,5–8,0. Zálievka sa po zakorenení obmedzuje na dlhšie suché epizódy, premokrenie zvyšuje riziko hnilôb koreňov. Hnojenie sa volí striedme, prebytok dusíka vedie k mäkkému rastu. V ťažšej pôde sa osvedčuje pestovanie vo zvýšenom záhone a mulč z kamennej drviny. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra s rozostupmi 35–45 cm, teda zhruba 5–7 ks na m². Mrazuvzdornosť sa uvádza približne -23 až -35 °C, najlepšie prezimujú na suchších stanovištiach. Kvetné stvoly sa po odkvitnutí odstraňujú. V nádobách je vhodný minerálny substrát a zimné umiestnenie bez zatekania. Pri dlhom vlhku sa môžu objaviť listové škvrnitosti, škodcovia bývajú málo významní.

Autor: Kristína | Revízia: 08.01. 2026