Snežienka 'Dionysus' Galanthus 'Dionysus'

Podrobný popis

Snežienka 'Dionysus' – okrasný plnokvetý kultivar snežienky zo skupiny Greatorexových plnokvetých hybridov, cenený pre skoré kvetenie a výraznú zelenú kresbu vo vnútri kvetu. Snežienky sú cibuloviny prirodzene rozšírené v Európe a západnej Ázii, kde rastú v svetlých listnatých lesoch, krivinách, na vlhkých lúkach a v miestach s jarným dostatkom svetla. Kultivar vytvára nízke trsy úzkych, zelených až šedozelených listov a previslé biele kvety na štíhlych stopkách. V čase kvetu dorastá približne 10–18 cm do výšky a 8–12 cm do šírky. Kvety majú širšie biele vonkajšie okvetné lístky a plný stred zložený z viacerých vnútorných segmentov s tmavozelenou kresbou, ktorá často pripomína obrátené srdce alebo písmeno V. Kvete veľmi skoro, najčastejšie v februári až marci, v mildej zime aj skôr. Vôňa býva jemná, medovo svieža, najlepšie znateľná za pokojným počasím. Kultivar sa uplatní v menších skupinách pri cestách, v skalničkách, pod opadavými krami, v hajných partiách, predzáhradkách a v svetlom podrastu, kde možno detail kvetu dobre pozorovať. Dobre ladí s talovínami, krokusmi, snežnicami, čemeřicami, jaterníkmi, plúcnikmi a drobnými papradiami. Rastlina nie je určená na konzumáciu.

Pestovanie: Vhodné umiestnenie je v polotieni až na svetlom tieňovom mieste, ideálne pod opadavými drevinami, kde majú rastliny v zime a predjarí dostatok svetla a v lete prirodzený chladnejší kryt. Pôda má byť humózna, propustná, mierne vlhká, ale dobre odvodnená, s pH približne 6,0–7,5. Cibule sa vysádzajú najčastejšie od septembra do novembra, približne 5–8 cm hlboko a 5–8 cm od seba. Pri plošnej výsadbe sa počíta asi 40–80 cibulí na m² podľa požadovanej hustoty. Pri výsadbe je vhodné zapracovanie listovky alebo dozretého kompostu, ťažká pôda potrebuje drenážnu zložku z pieska či jemného štrku. Po výsadbe sa udržiava mierna vlhkosť, počas jarného rastu nesmie pôda úplne vyschnúť. V lete po zatahaní listov snežienky znášajú suššie obdobia lepšie, ale dlhodobé preschnutie cibulí im neprospieva. Hnojenie je strídmé, vhodný je kompost, listovka alebo slabá dávka hnojiva pre cibuloviny po odkvete. Listy sa nechávajú prirodzene zožltnúť a zatahať, pretože zásobujú cibuľu pre ďalšiu sezónu. Mulč z listovky pomáha udržať vlhkosť a napodobuje lesné prostredie. V nádobe je potrebný odtokový otvor, propustný substrát a ochrana pred promrznutím aj premokrením. Mrazuvzdornosť v pôde dosahuje približne -25 až -29 °C. Najčastejšími problémami sú hniloba cibulí v mokrej pôde, sivá hniloba, pleseň snežienková a poškodenie mladých listov slimákmi.

Viac na: Návod na pestovanie cibulovín