Smrek biely 'Cy's Wonder'

Podrobný popis

Smrek biely 'Cy's Wonder' - zakrpatená forma smreka sivého, druhu zo severoamerických ihličnatých lesov, kde prirodzene znáša dlhé zimy aj krátke roky. Kultivar bol vyselektovaný pre mimoriadne husté vetvenie a malý vzrast, takže pôsobí ako „bonsaj“ bez tvarovania. Tvorí kompaktný, spočiatku zaoblený kužeľ, ktorý pripomína miniatúru vianočného stromčeka. Ihlice sú krátke, jemné a husto nahlúčené, stredne zelené s ľahkým srienením, po premnutí aromatické. Rast je veľmi pomalý, približne 2–3 cm za rok, okolo desiateho roku sa často pohybuje okolo 0,3 m v oboch smeroch av dospelosti bežne dosahuje asi 0,5 × 0,5 m. V apríli až máji sa objavujú nenápadné peľové šištice, na starších rastlinách aj drobné šišky. Oproti obľúbenému smreku 'Conica' má korunu ešte hutnejšiu a tvar sa rýchlejšie stabilizuje. V záhrade sa uplatní v skalkách, v nádobách, na cintorínskych výsadbách aj ako vždyzelená kostra trvalkových záhonov. Dobre ladí s vresovcami, dráčmi, nízkymi rododendrony, s okrasnými trávami a s kamennými prvkami moderných kompozícií.

Smrek biely známy tiež ako smrek bielej, je ihličnatý strom pôvodom zo severnej Ameriky, obľúbený pre svoju odolnosť a dekoratívny vzhľad. Dorastá do výšky 15 až 30 metrov a má kužeľovitú, pravidelnú korunu. Ihlice sú krátke, mäkké a svetlo až striebristo zelenej farby, čo mu dáva typický „sivý“ odtieň, po ktorom je pomenovaný. Smrek šedý je veľmi mrazuvzdorný a znáša aj chladnejšie podnebie, zároveň je pomerne nenáročný na pôdne podmienky, preferuje však dobre priepustné, mierne kyslé až neutrálne pôdy. Vyžaduje slnečné až polotienisté stanovište a je vhodný do väčších záhrad, parkov alebo ako súčasť lesných výsadieb. Vďaka svojej robustnosti a peknému sfarbeniu je tiež často využívaný ako vianočný stromček.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, najlepšie v závetrí av mieste s vyrovnanou mikroklímou, pretože zimný vietor a jarné slnko môžu spôsobiť fyziologické sucho a hnednutie ihlíc. Pôda vyhovuje humózna, priepustná a stále mierne vlhká, s dobrou drenážou a bez dlhodobého zamokrenia, odporúčané pH je približne 5,0–6,8. Výsadba sa vykonáva od marca do novembra mimo obdobia mrazov, najspoľahlivejšia býva jar a skorá jeseň. Zálievka je dôležitá v prvých 2–3 rokoch po výsadbe, pri letných horúčavách a pri rastlinách v nádobe, kde koreňový bal rýchlejšie vysychá. Hnojenie sa vykonáva na jar pomaly rozpustným hnojivom pre ihličnany, prehnojenie dusíkom zvyšuje citlivosť na mraz. Rez sa väčšinou nevyžaduje, odstraňujú sa len suché alebo tvar narušujúce výhony, ideálne v máji až júni do mladých prírastkov. Mulč z kôry či štiepky stabilizuje teplotu pôdy a obmedzuje burinu. Pestovanie v nádobe vyžaduje odtokové otvory, drenážnu vrstvu a vzdušný substrát, v zime je vhodná ochrana nádoby pred premrznutím. Peľové šištice sa objavujú obvykle v apríli až máji, šišky dozrievajú na jeseň. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza zhruba do -40 °C, citlivejší býva koreňový bal v nádobe. Odolnosť voči suchu je stredná až nižšia, dlhé preschnutie vedie k rednutiu koruny. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť sypavky ihlíc, hniloby koreňov pri premokrení, roztočce a puklice. Odporúčané rozostupy sú približne 0,6 – 0,8 m pri zakrpatených kultivaroch a 1,5 – 3 m pri väčších formách podľa cieľovej šírky.

Autor: Kristína | Revízia: 16.01. 2026