Smrek pichľavý 'Bialobok'

Podrobný popis

Smrek pichľavý 'Bialobok' - poľský kultivar smreka pichľavého, ktorý vznikol výberom v škôlke Jána Białoboka ako nápadne sfarbený semenáč druhu pochádzajúceho zo Skalnatých hôr v Severnej Amerike. V prírode obýva smrek pichľavý horské svahy s chladnými zimami a pomerne suchým letom, čo sa odráža v jeho odolnosti voči mrazu aj vetru. Kultivar 'Bialobok' v podmienkach strednej Európy obvykle dorastá 3–5 m výšky a približne 3 m šírky, rast je však pozvoľný av desiatich rokoch bývajú rastliny vysoké okolo 2 m. Habitus je široko kužeľovitý, vetvy sú krátke, tuhé a prevažne vodorovne nasadené. Ihlice sú silné, pichľavé, asi 2–3 cm dlhé, usporiadané lúčovito okolo výhonov, na oboch stranách svetlo až striebristo modré. Najvýraznejším rysom kultivaru sú jarné prírastky, ktoré sa objavujú v krémovo žltej až takmer bielej farbe a niekoľko týždňov ostro kontrastujú so starším modrým ihličím, zvlášť na plne oslnených miestach. Ako sezóna pokračuje, mladé ihlice postupne tmavnú a prechádzajú do modravého odtieňa, napriek tomu si koruna uchováva svieži vzhľad po celý rok. Smrek pichľavý 'Bialobok' sa uplatní ako solitéra v trávniku, dominantný prvok vo vresoviskách aj výrazný prvok v zmiešaných výsadbách s ďalšími ihličnanmi a kríkmi, kde prináša štruktúru a farbu aj v zimnom období. Pichľavé ihlice zároveň vytvárajú prirodzenú bariéru a husté vetvenie poskytuje úkryt drobným vtákom, živičná vôňa ihličia vyniká pri dotyku alebo po daždi.

Smrek pichľavý, tiež sa mu hovorí strieborný smrek. Krásny ihličnatý strom, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie na brehoch horských riek a tiež na močaristých miestach. Darí sa mu ako v pôdach čiernozemných v stepnom páse, tak aj na rašelinových a zamokrených pôdach. Ihlice má dlhšie, tuhé a silne pichľavé. Farbu majú matne zelenú, šedozelenú až striebristo belavú, na každej strane majú 3-6 radov prieduchov. Šišky sú mäkké, valcovito podlhovasté, v mladosti obvykle zelené, zrelé svetlo hnedé. Dorastá 30 m, vzácne až 50 m. Koruna je husto zavetvená vodorovnými, kužeľovitými vetvami. Jedná sa o jeden z najobľúbenejších, sadovnícky využívaných smrekov, a to ako v parkoch, tak aj malých záhradkách. Pestuje sa v mnohých kultivaroch. Hlavne kultivary so sivým alebo modrosivým ihličím sú veľmi dekoratívne, najmä v mladom veku, tj do 20-30 rokov. Rastie pomerne dobre aj v znečistenom ovzduší veľkých miest a blízko tovární, kde iné ihličnany trpia. Vďaka pomalému rastu sa hodí aj do malých záhradiek.

Pestovanie: Preferuje plne oslnené stanovište, ktoré podporuje intenzívne vyfarbenie jarných prírastkov a kompaktný rast koruny. Pôda má byť úrodná, stredne ťažká až hlinitopiesčitá, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, nie však dlhodobo premokrená. Najlepšie vyhovujú pôdy s kyslou až mierne kyslou reakciou, približne v rozmedzí pH 5–6,5, do výsadbovej jamy sa preto často pridáva rašelina alebo ihličnatá hrabanka. Okolo koreňového balu je vhodné vytvoriť mulč z kôry, ktorý obmedzuje kolísanie teploty a vysychanie pôdy, zároveň chráni plytký koreňový systém. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do októbra, v teplých a suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka, najmä v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša smrek prechodné sucho, dlhodobé prísušky však vedú k zasychaniu koncov výhonov, obzvlášť v mestskom prostredí. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do –26 °C, v bežných zimách v nížinách a pahorkatinách neprináša zimná ochrana problémy, mladé rastliny v nádobách však lepšie prezimujú v závetrí alebo po zapustení nádoby do pôdy. Hnojenie je striedme, na jar postačí jednorazová dávka hnojiva pre okrasné ihličnany, ktorá podporí rovnomerný rast bez prehnaného predlžovania výhonov. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých, namrznutých či poškodených vetiev, zásadné tvarovanie nie je nutné. Z chorôb sa v nevhodných podmienkach môžu objaviť hubové škvrnitosti ihličia a zo škodcov najmä roztočce či vošky, ich výskyt výrazne obmedzí vzdušné stanovište, vyrovnaná vlhkosť a neprehnojovanie dusíkom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup aspoň 2,5–3 m medzi jednotlivými rastlinami alebo väčšími drevinami, aby mal kultivar dostatok priestoru na rozvinutie plného tvaru a farby.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025