Smrek pichľavý 'Montgomery'

Podrobný popis

Smrek pichľavý 'Montgomery' - kompaktný ihličnan s nápadne strieborno-modrým sfarbením, ktorý patrí k zakrpateným kultivarom druhu Picea pungens pochádzajúceho zo Skalnatých hôr Severnej Ameriky, kde rastie na chladných, často veterných svahoch s pomerne suchým letom. Kultivar bol vybraný v 30. rokoch 20. storočia v americkej škôlke Montgomery Nursery ako pomaly rastúca forma so zahusteným habitom a modro sfarbenými ihlicami. V podmienkach strednej Európy dorastá obvykle 2–3 m výšky a zhruba 2–3 m šírky, pričom ročné prírastky sa pohybujú okolo 5–10 cm av desiatich rokoch mávajú rastliny približne 0,9–1,5 m. Spočiatku vytvára sploštene guľovitý ker, s vekom prechádza do širokovekúše. Ihlice sú 2–3 cm dlhé, silné, štvorhranné a výrazne pichľavé, lúčovito usporiadané okolo výhonov, z oboch strán matne až striebristo modré. Jarné prírastky bývajú o niečo svetlejšie a niekoľko týždňov vytvárajú svetlý lem na obvode koruny, ktorý jemne kontrastuje so starším ihličím. Starší jedinci môžu niesť menšie množstvo hnedastých previsnutých šišiek, ktoré podčiarkujú prirodzený charakter dreviny. Vďaka menším rozmerom a kompaktnému habitu sa kultivar uplatní v predzáhradkách, skalkách, vresoviskách aj ako nízky akcent v trávniku. Dobre sa hodí aj do dostatočne veľkých nádob na terasách a pri vstupoch, kde prináša celoročnú štruktúru a farebný kontrast k listnatým kríkom a okrasným trávam.

Smrek pichľavý, tiež sa mu hovorí strieborný smrek. Krásny ihličnatý strom, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie na brehoch horských riek a tiež na močaristých miestach. Darí sa mu ako v pôdach čiernozemných v stepnom páse, tak aj na rašelinových a zamokrených pôdach. Ihlice má dlhšie, tuhé a silne pichľavé. Farbu majú matne zelenú, šedozelenú až striebristo belavú, na každej strane majú 3-6 radov prieduchov. Šišky sú mäkké, valcovito podlhovasté, v mladosti obvykle zelené, zrelé svetlo hnedé. Dorastá 30 m, zriedkavo až 50 m. Koruna je husto zavetvená vodorovnými, kužeľovitými vetvami. Jedná sa o jeden z najobľúbenejších, sadovnícky využívaných smrekov, a to ako v parkoch, tak aj malých záhradkách. Pestuje sa v mnohých kultivaroch. Hlavne kultivary so sivým alebo modrosivým ihličím sú veľmi dekoratívne, najmä v mladom veku, tj. do 20-30 rokov. Rastie pomerne dobre aj v znečistenom ovzduší veľkých miest a blízko tovární, kde iné ihličnany trpia. Vďaka pomalému rastu sa hodí aj do malých záhradiek. 

Pestovanie: Preferuje plne oslnené stanovište, ktoré podporuje intenzívne vyfarbenie jarných prírastkov a kompaktný rast koruny. Pôda má byť úrodná, stredne ťažká až hlinitopiesčitá, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, nie však dlhodobo premokrená. Najlepšie vyhovujú pôdy s kyslou až mierne kyslou reakciou, približne v rozmedzí pH 5–6,5, do výsadbovej jamy sa preto často pridáva rašelina alebo ihličnatá hrabanka. Okolo koreňového balu je vhodné vytvoriť mulč z kôry, ktorý obmedzuje kolísanie teploty a vysychanie pôdy, zároveň chráni plytký koreňový systém. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do októbra, v teplých a suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka, najmä v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša smrek prechodné sucho, dlhodobé prísušky však vedú k zasychaniu koncov výhonov, obzvlášť v mestskom prostredí. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do –26 °C, v bežných zimách v nížinách a pahorkatinách neprináša zimná ochrana problémy, mladé rastliny v nádobách však lepšie prezimujú v závetrí alebo po zapustení nádoby do pôdy. Hnojenie je striedme, na jar postačí jednorazová dávka hnojiva pre okrasné ihličnany, ktorá podporí rovnomerný rast bez prehnaného predlžovania výhonov. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých, namrznutých či poškodených vetiev, zásadné tvarovanie nie je nutné. Z chorôb sa v nevhodných podmienkach môžu objaviť hubové škvrnitosti ihličia a zo škodcov najmä roztočce či vošky, ich výskyt výrazne obmedzí vzdušné stanovište, vyrovnaná vlhkosť a neprehnojovanie dusíkom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup aspoň 2,5–3 m medzi jednotlivými rastlinami alebo väčšími drevinami, aby mal kultivar dostatok priestoru na rozvinutie plného tvaru a farby.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025