Smrekovec Kaempferův 'Diana' Larix kaempferi 'Diana'

Podrobný popis

Smrekovec Kaempferův 'Diana' - kultivar 'Diana' bol vyselektovaný v Nemecku v 70. rokoch 20. storočia a je cenený pre výrazne pokrútené, skrútené vetvy a letorasty, ktoré vytvárajú plastickú siluetu najmä v období bez ihličia. Kôra na mladších vetvách máva oranžovohnedé tóny a v zime zvýrazňuje kresbu koruny. Ihličie je mäkké, modrozelené, na staršom dreve vo zväzkoch a na tohtoročných výhonkoch jednotlivo; na jeseň sa vyfarbuje do zlatožltých tónov a potom opadáva. Na jar sa objavujú drobné kvety, pri samičích súkvetiach s jemným purpurovým nádychom, po ktorých môžu dozrievať malé, guľaté šišky s veľkosťou zhruba 2 – 3 cm. Rast býva skôr pomalý až stredný, približne 20 – 30 cm za rok. Po 10 rokoch máva okolo 2,0 – 2,5 m × 1,0 – 1,5 m, v dospelosti obvykle 4 – 7 m × 2 – 4 m podľa stanovišťa a rezu. V kompozíciách sa uplatní ako solitér, v predzáhradkách a pri vodných prvkoch, kde vynikne kontrast jemného ihličia s kameňom, papraďami a okrasnými trávami. Vďaka tvaru vetiev sa často využíva aj pre tvarované záhrady a ako materiál pre bonsaje.

Smrekovec japonský – opadavý ihličnan, ktorý dosahuje výšku až 25 – 30 m a šírku zhruba 10 – 15 m. Koruna je špicatá, široko kužeľovitá, otvorená a horizontálne vetvená. Spodné vetvy často visia mierne nadol. Mladé rastliny spočiatku rastú veľmi rýchlo, postupne sa tempo rastu spomaľuje. Kôra je červená až sivohnedá, hrubá a šupinatá; odlupuje sa v úzkych prúžkoch. Ihličie je mäkké, vyrastá vo zväzkoch po 40 – 50 kusov. Z oboch strán je modrozelené až tmavozelené, následne s príchodom jesene naberá zlatožlté odtiene. Šišky sú oválneho až guľatého tvaru, 2 – 3 cm dlhé a žltohnedé. Ideálny solitér do parkov či veľkých záhrad.

Pestovanie: Smrekovce sú jedny z mála opadavých ihličnanov. Preferujú plné slnko, prípadne ľahký polotieň a v prípade veterných polôh závetrie. Pôda im vyhovuje hlbšia, výživná a priepustná, mierne kyslá až neutrálna (približne pH 5,5 – 7,0). Rastlina zle reaguje na dlhodobé zamokrenie, preto je dôležitá drenáž a štruktúra pôdy. V ťažších íloch pomôže vyvýšená výsadba a prímes štrku s kompostom. Zálievka je najdôležitejšia v prvých dvoch sezónach po výsadbe, po zakorenení znáša krátkodobé sucho lepšie než premokrenie. Hnojenie postačuje mierne, na jar sa používajú hnojivá pre okrasné dreviny s pozvoľným uvoľňovaním; prehnojenie vedie k dlhým, menej vyfarbeným výhonkom. Rez nie je nutný. Prípadné presvetlenie a odstránenie krížiacich sa vetiev sa vykonáva koncom zimy alebo skoro na jar pred rašením. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, vhodnejšia býva jar a skorá jeseň. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné približne do −34 °C. Pri mladých výsadbách pomáha mulč, ktorý stabilizuje vlahu a teplotu koreňovej zóny. Pestovanie v nádobe je možné pri väčšom objeme a veľmi priepustnom substráte, korene nesnášajú trvalé premokrenie. Pre solitérnu výsadbu sa ponecháva priestor 2,5 – 3,5 m do šírky podľa cieľovej veľkosti.

Autor: Nikol | Revízia: 18. 2. 2026