Smrekovec Kaempferov 'Diana' Larix kaempferi 'Diana'

Podrobný popis

Smrekovec Kaempferov 'Diana' - kultivar 'Diana' bol vyselektovaný v Nemecku v 70. rokoch 20. storočia a je cenený pre výrazne pokrútené, skrútené konáre a letorasty, ktoré vytvárajú plastickú siluetu najmä v období bez ihlíc. Kôra na mladších konároch máva oranžovohnedé tóny a v zime zvýrazňuje kresbu koruny. Ihlice sú mäkké, modrozelené, na staršom dreve vo zväzočkoch a na tohtoročných výhonoch jednotlivo, na jeseň sa vyfarbujú do zlatožltých tónov a potom opadávajú. Na jar sa objavujú drobné kvety, pri samičích kvetenstvách s jemným purpurovým nádychom, po ktorých môžu dozrievať malé, guľaté šišky veľké približne 2–3 cm. Rast býva skôr pomalý až stredný, približne 20–30 cm za rok. Po 10 rokoch máva okolo 2,0–2,5 m × 1,0–1,5 m, v dospelosti zvyčajne 4–7 m × 2–4 m podľa stanovišťa a rezu. V kompozíciách sa uplatní ako solitér, v predzáhradkách a pri vodných prvkoch, kde vynikne kontrast jemných ihlíc s kameňom, papraďami a okrasnými trávami. Vďaka tvaru konárov sa často využíva aj v tvarovaných záhradách a ako materiál na bonsaje.

Smrekovec Kaempferov - opadavý ihličnan, ktorý dorastá do výšky až 25 - 30 m a šírky približne 10 - 15 m. Koruna je špicatá, široko kužeľovitá, otvorená a horizontálne konárovitá. Spodné konáre často mierne visia nadol. Mladé rastliny spočiatku rastú veľmi rýchlo, postupne sa tempo rastu spomaľuje. Kôra je červená až sivohnedá, hrubá a šupinatá. Odlupuje sa v úzkych pásikoch. Ihlice sú mäkké, vyrastajú vo zväzkoch po 40 - 50. Z oboch strán sú modrozelené až tmavozelené, s príchodom jesene naberajú zlatožlté odtiene. Šišky sú oválneho až guľatého tvaru, 2 - 3 cm dlhé a žltohnedé. Ideálny solitér do parkov alebo veľkých záhrad. 

Pestovanie:  Smrekovce patria medzi máloktoré opadavé ihličnany. Uprednostňujú plné slnko, prípadne ľahký polotieň, a vo veterných polohách závetrie. Vyhovuje im hlbšia, živná a priepustná pôda, mierne kyslá až neutrálna, s pH približne 5,5–7,0. Rastlina zle znáša dlhodobé zamokrenie, preto je dôležitá drenáž a štruktúra pôdy. V ťažších ílovitých pôdach pomôže vyvýšená výsadba a prímes štrku a kompostu. Zalievanie je najdôležitejšie v prvých dvoch sezónach po výsadbe, po zakorenení znáša krátkodobé sucho lepšie ako premokrenie. Hnojenie stačí mierne, na jar sa používajú hnojivá pre okrasné dreviny s postupným uvoľňovaním, prehnojenie vedie k dlhým, menej vyfarbeným výhonom. Rez nie je nutný. Prípadné presvetlenie a odstránenie krížiacich sa konárov sa vykonáva koncom zimy alebo skoro na jar pred rašením. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, vhodnejšia býva jar a skorá jeseň. Vyzreté rastliny sú mrazuvzdorné približne do −34 °C. Pri mladých výsadbách pomáha mulč, ktorý stabilizuje vlahu a teplotu koreňovej zóny. Pestovanie v nádobe je možné vo väčšom objeme a vo veľmi priepustnom substráte, korene neznášajú trvalé premokrenie. Pri solitérnej výsadbe sa ponecháva priestor 2,5–3,5 m do šírky podľa cieľovej veľkosti. 

Autor: Nikol | Revízia: 18.2. 2026