Smrek východný 'Aureospicata'

Podrobný popis

Smrek východný 'Aureospicata' - bujne rastúci kultivar, ktorý pochádza z horských lesov Kaukazu a severovýchodného Turecka, kde rastie v chladných, vlhkých polohách na hlbších, humóznych pôdach. Kultivar 'Aureospicata' sa pestuje pre nápadne žlté až zlatožlté jarné pučanie. Mladé výhony rozžiaria korunu na niekoľko týždňov, počas leta sa farba upokojí do zelenej a drevina zostáva stále zeleným prvkom aj v zime. Habitus je pravidelne kužeľovitý až úzko pyramidálny, vetvy sú husté a jemne vrstvené, takže pôsobia „mäkšie“ ako bežný smrek ztepilý, ale farbou je výrazne svetlejšia. Ihlice sú krátke, tuhšie a pichľavé, živica vonia po premnutí. V blízkosti terás a ciest sa preto často volí miesto, kde sa do koruny nemusí zasahovať. Kvitnutie prebieha nenápadne na jar. Na starších stromoch sa môžu tvoriť drobné samčie peľové šištice a visiace šišky, ktoré po dozretí uvoľňujú semená. V kompozícii funguje ako svetlý akcent k tmavozeleným tisom, jedlám, bobkovišným či krušpánom, dobre ladí aj s okrasnými trávami, vresmi a rododendronmi, ktoré zvýraznia jarné zlato.

Smrek východný dorastá do výšky 25 m, má široko kužeľovitú, až k zemi siahajúcu korunu a špicatý výrazný vrchol. Vetvy tmavo zelenej koruny rastú v praslenách av mladosti šikmo odstávajú od kmeňa. Ihlice má dlhé 5-10 mm a široké 1 mm, štvorhranné, lesklé, tmavo zelené s jednou až štyrmi radmi belavých prieduchov a sú husto nahlúčené s vrchnej strany vetvičky, ktorú husto prekrývajú. Samčie šištice sú valcovité, tmavo červené, 1-2 cm dlhé a vyrastajú v úžľabí horných ihlíc na starších vetvičkách. Samičie sú najprv tmavo červené a neskôr purpurovo fialové, dlhé až 3 cm, spočiatku vzpriamené a po opelení zvesené, vyrastajú na konci letorastov. Smrek východný znesie veľké zatienenie, suché stanovište, horúce leto a je bežne odolný proti mrazu do -30 ° C, dobre rastie aj v zovretých lesných porastoch, na pH a kvalitu pôdy nie je náročný. Napriek tomu, že v jeho domovine sú časté a pravidelné zrážky, bez problémov sa prispôsobuje aj suchším podmienkam dnešných stanovíšť. V domovine rastie na hornej hranici lesa. Je iba stredne tolerantný k znečistenému mestskému prostrediu a neznáša zasolenie pôdy.

Pestovanie: Preferuje plne oslnené stanovište, ktoré podporuje intenzívne vyfarbenie jarných prírastkov a kompaktný rast koruny. Pôda má byť úrodná, stredne ťažká až hlinitopiesčitá, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, nie však dlhodobo premokrená. Najlepšie vyhovujú pôdy s kyslou až mierne kyslou reakciou, približne v rozmedzí pH 5–6,5, do výsadbovej jamy sa preto často pridáva rašelina alebo ihličnatá hrabanka. Okolo koreňového balu je vhodné vytvoriť mulč z kôry, ktorý obmedzuje kolísanie teploty a vysychanie pôdy, zároveň chráni plytký koreňový systém. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do októbra, v teplých a suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka, najmä v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša smrek prechodné sucho, dlhodobé prísušky však vedú k zasychaniu koncov výhonov, obzvlášť v mestskom prostredí. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do –26 °C, v bežných zimách v nížinách a pahorkatinách neprináša zimná ochrana problémy, mladé rastliny v nádobách však lepšie prezimujú v závetrí alebo po zapustení nádoby do pôdy. Hnojenie je striedme, na jar postačí jednorazová dávka hnojiva pre okrasné ihličnany, ktorá podporí rovnomerný rast bez prehnaného predlžovania výhonov. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých, namrznutých či poškodených vetiev, zásadné tvarovanie nie je nutné. Z chorôb sa v nevhodných podmienkach môžu objaviť hubové škvrnitosti ihličia a zo škodcov najmä roztočce či vošky, ich výskyt výrazne obmedzí vzdušné stanovište, vyrovnaná vlhkosť a neprehnojovanie dusíkom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup aspoň 2,5–3 m medzi jednotlivými rastlinami alebo väčšími drevinami, aby mal kultivar dostatok priestoru na rozvinutie plného tvaru a farby.

Autor: Nikol | Revízia: 6.1. 2026