Smrek sivý 'Honeymoon'

Podrobný popis

Smrek sivý 'Honeymoon' - kultivar s kužeľovitým a hustým hábitom. Rast je kompaktný. Druh zo severnej Ameriky, cenený pre vysokú mrazuvzdornosť a jemné ihličie. Kultivar ‚Honeymoon' patrí medzi zakrpatené, úzko kužeľovité formy. V 10 rokoch dosahuje približne 0,8-1 m výšky a okolo 0,4 m šírky a drží pravidelný tvar bez rezu. Na jar, obvykle v apríli až máji, pučia nové ihlice sýto žlto a miestami s oranžovým nádychom. Počas sezóny vyzrievajú do zelenej, koruna tak prirodzene strieda odtiene. Kvety sú nenápadné. jednodomé samčie aj samičie šištice sa zakladajú na jar, opelenie prebieha vetrom. Drobné šišky dozrievajú na jeseň a majú prevažne okrasný význam. Drevina je vhodná ako solitéra do predzáhradky, do úzkych záhonov pozdĺž ciest aj do nádob, kde žlté pučanie zvýrazní tmavé pozadie z kameňa či dreva.Vzhľadom na svoju kompaktnú veľkosť a krásnu farbu je perfektný pre výsadbu na terasách, balkónoch alebo v okrasných záhonoch.

Smrek sivý známy tiež ako smrek bielokóry, je ihličnatý strom pôvodom zo severnej Ameriky, obľúbený pre svoju odolnosť a dekoratívny vzhľad. Dorastá do výšky 15 až 30 metrov a má kužeľovitú, pravidelnú korunu. pomenovaný. Smrek šedý je veľmi mrazuvzdorný a znáša aj chladnejšie podnebie, zároveň je pomerne nenáročný na pôdne podmienky, preferuje však dobre priepustné, mierne kyslé až neutrálne pôdy. Vyžaduje slnečné až polotienisté stanovište a je vhodný do väčších záhrad, parkov alebo ako súčasť lesných výsadieb. Vďaka svojej robustnosti a peknému sfarbeniu je tiež často využívaný ako vianočný stromček.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, najlepšie v závetrí av mieste s vyrovnanou mikroklímou, pretože zimný vietor a jarné slnko môžu spôsobiť fyziologické sucho a hnednutie ihlíc. Pôda vyhovuje humózna, priepustná a stále mierne vlhká, s dobrou drenážou a bez dlhodobého zamokrenia, odporúčané pH je približne 5,0–6,8. Výsadba sa vykonáva od marca do novembra mimo obdobia mrazov, najspoľahlivejšia býva jar a skorá jeseň. Zálievka je dôležitá v prvých 2–3 rokoch po výsadbe, pri letných horúčavách a pri rastlinách v nádobe, kde koreňový bal rýchlejšie vysychá. Hnojenie sa vykonáva na jar pomaly rozpustným hnojivom pre ihličnany, prehnojenie dusíkom zvyšuje citlivosť na mraz. Rez sa väčšinou nevyžaduje, odstraňujú sa len suché alebo tvar narušujúce výhony, ideálne v máji až júni do mladých prírastkov. Mulč z kôry či štiepky stabilizuje teplotu pôdy a obmedzuje burinu. Pestovanie v nádobe vyžaduje odtokové otvory, drenážnu vrstvu a vzdušný substrát, v zime je vhodná ochrana nádoby pred premrznutím. Peľové šištice sa objavujú obvykle v apríli až máji, šišky dozrievajú na jeseň. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza zhruba do -40 °C, citlivejší býva koreňový bal v nádobe. Odolnosť voči suchu je stredná až nižšia, dlhé preschnutie vedie k rednutiu koruny. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť sypavky ihlíc, hniloby koreňov pri premokrení, roztočce a puklice. Odporúčané rozostupy sú približne 0,6 – 0,8 m pri zakrpatených kultivaroch a 1,5 – 3 m pri väčších formách podľa cieľovej šírky.

Autor: Kristína | Revízia: 16.01. 2026