Smrek obyčajný 'Gold Finch' Picea abies 'Gold Finch'

Podrobný popis

Smrek obyčajný 'Gold Finch' - zakrpatený zlatý kultivar smreku. U kultivaru sa uvádza pôvod u amerického pestovateľa Roberta Finchama, pravdepodobne ako výber z kríženia Picea abies 'Gold Drift' a Picea abies 'Acrocona'. Habitus je nízky, v mladosti vankúšovitý až rozložitý, s vekom môže vytvoriť krátky terminál a prejsť do nízkeho kužeľa. Vetvy sa jemne skláňajú nadol, takže rastlina pôsobí mäkšie než bežné kužeľovité smreky. Rast je pomalý, v 10 rokoch sa najčastejšie uvádza 0,5–0,6 m výšky a 0,6–0,9 m šírky, neskôr približne 1 m výšky i šírky. Ihličie je krátke, tuhšie, husto uložené po celej dĺžke výhonov. Jarné prírastky pučia žlto až zlatozeleno, v lete sa farba upokojuje do zelenožltých a olivovo zelených tónov. Kvety nie sú nápadné a šišky sa u mladých rastlín objavujú zriedka, okrasná hodnota spočíva hlavne v sfarbenom rašení, stálezelenom ihličí a celoročnej kresbe konárov. V kompozícii sa uplatní v skalke, vresovisku, pri kameňoch, v nádobe i v predzáhradke. Dobre ladí s vresmi, nízkymi borievkami, borovicami, ostricami a drobnými pôdopokryvnými trvalkami.

Smrek obyčajný - ihličnatý strom s kužeľovitým habitom. Vo voľnej prírode dokáže dorásť až do 50m výšky. V záhradných podmienkach štandardne dorastá do výšky 25m a šírky 7m. Kôra je v mladosti hladká, hnedej farby, v priebehu starnutia je viac šupinatá, rozpukaná, skôr šedo-hnedej farby. Vetvy stromu vyrastajú v praslenoch. Samotné ihlice sú tmavšie, zelenej farby, na koncoch zašpicatené. Šišky sú podlhovasté, najprv rastú vzpriamene, neskôr sa skláňajú smerom nadol. Žltú farbu majú samčie šišky, načervenalé sú samičie.

Pestovanie: Preferuje plne oslnené stanovište, ktoré podporuje intenzívne vyfarbenie jarných prírastkov a kompaktný rast koruny. Pôda má byť úrodná, stredne ťažká až hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, nie však dlhodobo premokrená. Najlepšie vyhovujú pôdy s kyslou až mierne kyslou reakciou, približne v rozmedzí pH 5–6,5, do výsadbovej jamy sa preto často pridáva rašelina alebo ihličnatá hrabanka. Okolo koreňového balu je vhodné vytvoriť mulč z kôry, ktorý obmedzuje kolísanie teploty a vysychanie pôdy, zároveň chráni plytký koreňový systém. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do októbra, v teplých a suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka, najmä v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša smrek prechodné sucho, dlhodobé prísušky však vedú k zasychaniu koncov výhonov, obzvlášť v mestskom prostredí. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do –26 °C, v bežných zimách v nížinách a pahorkatinách neprináša zimná ochrana ťažkosti, mladé rastliny v nádobách však lepšie prezimujú v závetrí alebo po zapustení nádoby do pôdy. Hnojenie je striedme, na jar postačí jednorazová dávka hnojiva pre okrasné ihličnany, ktorá podporí rovnomerný rast bez prehnaného predlžovania výhonov. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých, namrznutých či poškodených konárov, zásadné tvarovanie nie je nutné. Z chorôb sa v nevhodných podmienkach môžu objaviť hubové škvrnitosti ihličia a zo škodcov najmä roztočce či vošky, ich výskyt výrazne obmedzí vzdušné stanovište, vyrovnaná vlhkosť a neprehnojovanie dusíkom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup aspoň 2,5–3 m medzi jednotlivými rastlinami alebo väčšími drevinami, aby mal kultivar dostatok priestoru na rozvinutie plného tvaru a farby.

Autor: Nikol | Revízia: 23.6. 2026