Smrek Engelmanov 'Low Blow'

Podrobný popis

Smrek Engelmanov 'Low Blow' - pochádza z vysokohorských lesov a subalpínskych pásiem západnej Severnej Ameriky, kde rastie v chladnom a vlhšom podnebí na priepustných pôdach od kyslých po vápenité, často v polohách nad 1500 m. Kultivar 'Low Blow' je zakrpatený výber z čarovníka, preto si drží pomalý záhradách sa obvykle udržuje vrúbľovaním. Ihlice sú krátke, modrozelené až šedomodré, s jemne striebristým efektom daným svetlými prieduchmi, pri prepadnutí slabo živicovo vonia. V máji až júni prebieha peľovanie, u starších rastlín sa môžu občas vytvoriť previsnuté šišky dlhé približne 6–8 cm, spočiatku purpurové a pri dozrievaní svetlo hnedé. Ročný prírastok sa často pohybuje okolo 4-8 cm, takže tvar zostáva dlho pevný. V 10 rokoch máva okolo 0,4-0,5 m, v dospelosti sa často ustáli približne na 1-1,2 m výšky pri 0,8-1 m šírky. Využitie nachádza v skalkách, vresoviskách, malých predzáhradkách i vo väčších nádobách, kde prináša stále zelenú štruktúru a pokojnú, horskú náladu medzi kameňmi. V kombináciách dobre funguje s vresmi a vresovcami, zakrpatenými borovicami, pierismi a jemnými okrasnými trávami, ktoré zvýraznia modrý nádych ihlíc.

Smrek Engelmannov je statný ihličnan pôvodom zo západu Severnej Ameriky, kde rastie vo vyšších nadmorských výškach Skalnatých hôr. U nás je skôr vzácnejší, ale cenený ako okrasná a krajinotvorná drevina vďaka svojmu elegantnému vzhľadu, jemnému ihličiu a dobrej odolnosti voči chladu. Rastie stredne rýchlo av dospelosti môže v našich podmienkach dorásť 20–25 metrov, pričom si udržuje štíhly, pravidelne kužeľovitý tvar koruny. Vetvy sú mierne previsnuté, čo mu dodáva elegantnú siluetu. Kôra je v mladosti hladká, šedá, neskôr sa mení na šupinatú a hnedú.V parkoch a väčších záhradách sa využíva predovšetkým ako solitér alebo v zmiešaných skupinách ihličnanov, kde vynikne svojim modravým nádychom a prirodzene ladným rastom. Ocenia ho tí, ktorí hľadajú dekoratívne, odolný a zároveň nenápadne krásny druh smreka.

Pestovanie: Preferuje plne oslnené stanovište, ktoré podporuje intenzívne vyfarbenie jarných prírastkov a kompaktný rast koruny. Pôda má byť úrodná, stredne ťažká až hlinitopiesčitá, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, nie však dlhodobo premokrená. Najlepšie vyhovujú pôdy s kyslou až mierne kyslou reakciou, približne v rozmedzí pH 5–6,5, do výsadbovej jamy sa preto často pridáva rašelina alebo ihličnatá hrabanka. Okolo koreňového balu je vhodné vytvoriť mulč z kôry, ktorý obmedzuje kolísanie teploty a vysychanie pôdy, zároveň chráni plytký koreňový systém. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do októbra, v teplých a suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka, najmä v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša smrek prechodné sucho, dlhodobé prísušky však vedú k zasychaniu koncov výhonov, obzvlášť v mestskom prostredí. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do –26 °C, v bežných zimách v nížinách a pahorkatinách neprináša zimná ochrana problémy, mladé rastliny v nádobách však lepšie prezimujú v závetrí alebo po zapustení nádoby do pôdy. Hnojenie je striedme, na jar postačí jednorazová dávka hnojiva pre okrasné ihličnany, ktorá podporí rovnomerný rast bez prehnaného predlžovania výhonov. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých, namrznutých či poškodených vetiev, zásadné tvarovanie nie je nutné. Z chorôb sa v nevhodných podmienkach môžu objaviť hubové škvrnitosti ihličia a zo škodcov najmä roztočce či vošky, ich výskyt výrazne obmedzí vzdušné stanovište, vyrovnaná vlhkosť a neprehnojovanie dusíkom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup aspoň 2,5–3 m medzi jednotlivými rastlinami alebo väčšími drevinami, aby mal kultivar dostatok priestoru na rozvinutie plného tvaru a farby.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025