Smrek Engelmannov 'Glauca'

Podrobný popis

Smrek Engelmannov 'Glauca' - pomerne rýchlo rastúci kultivar, ktorý pochádza zo západu Severnej Ameriky, kde tvoria horské a subalpínske lesy od Britskej Kolumbie cez Kaskády a Skalnaté hory až k juhozápadu USA. V prírode rastie vo vyšších polohách s dlhou snehovou pokrývkou, často medzi 1500 – 3500 m, na svahoch aj v chladných údoliach s trvalejšie vlhkou, ale priepustnou pôdou. Kultivar 'Glauca' je výber cenený pre pravidelnú stavbu koruny a modrozelenej ihlice so zreteľným voskovým ojínením, ktoré na svetle vytvára striebristý efekt. Hlavné vetvy bývajú ľahko prehnuté nahor, postranné výhony sa skláňajú dole a dodávajú stromu pokojnú „horskú“ siluetu. Na jar rašia konce výhonov o niečo svetlejšie, takže štruktúra vetiev je čitateľná aj zblízka. Ihlice sú stredne dlhé, tuhé, na dotyk len mierne pichľavé, po premnutí živične vonia. Opeľovanie prebieha obvykle v máji až júni a pri starších stromoch sa môžu tvoriť previsnuté šišky dlhé približne 4–7 cm, ktoré v priebehu sezóny prechádzajú z purpurových tónov do svetlo hnedej. Oproti smreku ztepilému pôsobí ihličie chladnejším, modrejším tónom a koruna býva pravidelnejšia. V českých záhradách sa uplatňuje ako solitér do otvorených trávnikov, do väčších skaliek a vresovísk aj ako strom do parkových kompozícií, kde modrý nádych zjemňuje tmavozelené dreviny a zvýrazňuje kameň či svetlý mulč.

Smrek Engelmannov je statný ihličnan pôvodom zo západu Severnej Ameriky, kde rastie vo vyšších nadmorských výškach Skalnatých hôr. U nás je skôr vzácnejší, ale cenený ako okrasná a krajinotvorná drevina vďaka svojmu elegantnému vzhľadu, jemnému ihličiu a dobrej odolnosti voči chladu. Rastie stredne rýchlo av dospelosti môže v našich podmienkach dorásť 20–25 metrov, pričom si udržuje štíhly, pravidelne kužeľovitý tvar koruny. Vetvy sú mierne previsnuté, čo mu dodáva elegantnú siluetu. Kôra je v mladosti hladká, šedá, neskôr sa mení na šupinatú a hnedú.V parkoch a väčších záhradách sa využíva predovšetkým ako solitér alebo v zmiešaných skupinách ihličnanov, kde vynikne svojim modravým nádychom a prirodzene ladným rastom. Ocenia ho tí, ktorí hľadajú dekoratívne, odolný a zároveň nenápadne krásny druh smreka.

Pestovanie: Preferuje plne oslnené stanovište, ktoré podporuje intenzívne vyfarbenie jarných prírastkov a kompaktný rast koruny. Pôda má byť úrodná, stredne ťažká až hlinitopiesčitá, dobre priepustná a trvalo mierne vlhká, nie však dlhodobo premokrená. Najlepšie vyhovujú pôdy s kyslou až mierne kyslou reakciou, približne v rozmedzí pH 5–6,5, do výsadbovej jamy sa preto často pridáva rašelina alebo ihličnatá hrabanka. Okolo koreňového balu je vhodné vytvoriť mulč z kôry, ktorý obmedzuje kolísanie teploty a vysychanie pôdy, zároveň chráni plytký koreňový systém. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do októbra, v teplých a suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka, najmä v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe. Po zakorenení znáša smrek prechodné sucho, dlhodobé prísušky však vedú k zasychaniu koncov výhonov, obzvlášť v mestskom prostredí. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do –26 °C, v bežných zimách v nížinách a pahorkatinách neprináša zimná ochrana problémy, mladé rastliny v nádobách však lepšie prezimujú v závetrí alebo po zapustení nádoby do pôdy. Hnojenie je striedme, na jar postačí jednorazová dávka hnojiva pre okrasné ihličnany, ktorá podporí rovnomerný rast bez prehnaného predlžovania výhonov. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých, namrznutých či poškodených vetiev, zásadné tvarovanie nie je nutné. Z chorôb sa v nevhodných podmienkach môžu objaviť hubové škvrnitosti ihličia a zo škodcov najmä roztočce či vošky, ich výskyt výrazne obmedzí vzdušné stanovište, vyrovnaná vlhkosť a neprehnojovanie dusíkom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup aspoň 2,5–3 m medzi jednotlivými rastlinami alebo väčšími drevinami, aby mal kultivar dostatok priestoru na rozvinutie plného tvaru a farby.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025