Slivka stĺpovitá 'Kolonovidnaja' - kontajner Prunus cerasifera 'Kolonovidnaja'

Podrobný popis

Slivka stĺpovitá 'Kolonovidnaja' - pochádza z krymskej experimentálnej šľachtiteľskej stanice Všeruského výskumného ústavu rastlinnej výroby N. I. Vavilova. Na vzniku odrody sa podieľali G. V. Eremin a S. N. Zabrodin a do štátneho registra bola zaradená v roku 2002. Vytvára stredne vzrastný, štíhly až stĺpovitý strom s redšou korunou, vďaka čomu sa dobre uplatní aj na miestach s obmedzeným priestorom. Pri ovocných stromčekoch závisí konečná výška a šírka od použitého podpníka, spôsobu rezu a pestovateľského tvaru. Listy sú zelené, vajcovité až eliptické, s jemne pílkovitým okrajom. Biele kvety sa objavujú na jar, zvyčajne v apríli až máji, a poskytujú potravu včelám a ďalšiemu opeľujúcemu hmyzu. Odroda je čiastočne samoopelivá. Pre pravidelnejšiu a vyššiu úrodu je vhodné pestovanie v blízkosti inej kvitnúcej slivky, napríklad odrôd 'Kavkazská' alebo 'Kometa'. Plody sú vajcovité, môžu dosahovať hmotnosť až okolo 30 g a majú lesklú fialovočervenú šupku. Dužina je stredne pevná, ružovkastá a počas dozrievania získava sýtejšie červené sfarbenie. Chuť je výrazne aromatická, prevažne sladká s príjemnou kyselinkou. Kôstka je čiastočne oddeliteľná od dužiny. Plody dozrievajú v slovenských podmienkach približne od konca júla do začiatku augusta a hodia sa na priamu konzumáciu aj na konzervovanie. Dobre znášajú manipuláciu a prepravu. Úzky rast je praktický pre menšie záhrady, popri chodníkoch alebo na miestach, kde by bežná široká koruna zaberala príliš veľa priestoru. Nadzemné časti sú bez tŕňov.

Pestovanie: Uprednostňuje hlboké, stredne ťažké až hlinité pôdy s dostatkom humusu, dobrou priepustnosťou a schopnosťou udržať primeranú vlahu, pričom optimálna je neutrálna až slabo zásaditá pôdna reakcia. Nevhodné sú trvalo zamokrené, utlačené alebo extrémne ľahké pôdy chudobné na organickú hmotu. Stanovište má byť slnečné až mierne polotienisté, teplé a vzdušné, chránené pred silnými studenými vetrami. Výsadba je vhodná od jari do jesene a je potrebné zabezpečiť dostatočný priestor pre koreňovú sústavu aj korunu. Pri výsadbe viacerých stromov sa odporúčajú rozostupy približne 4 až 5 metrov podľa rastovej sily podpníka a charakteru odrody. Zálievka je dôležitá najmä po výsadbe a v období sucha. Hnojenie sa vykonáva predovšetkým na jar pred začiatkom vegetácie a po odkvitnutí, najlepšie formou kompostu alebo vyvážených hnojív s primeraným obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Rez sliviek sa vykonáva prevažne po zbere, keď sa presvetľuje koruna, odstraňujú sa zahusťujúce, suché alebo choré konáre a podporuje sa obnova plodonosného obrastu, pričom silný zimný rez nie je vhodný pre zvýšené riziko infekcií. Slivky sú väčšinou mrazuvzdorné, pri mladých stromčekoch je však vhodné chrániť kmeň pred mrazovými trhlinami a poškodením zverou.

Viac na: Návod na pestovanie sliviek 

Autor: Nicol | Revízia: 30.7. 2026