Ruj vlasatá 'Londus' Dusky Maiden

Podrobný popis

Ruj vlasatá 'Londus' Dusky Maiden - moderný kultivar ruje vlasaté vyšľachtený v Anglicku ako kríženec Cotinus szechuanensis a Cotinus coggygria 'Velvet Cloak'. Bol uvedený do sortimentu pod chráneným názvom Dusky Maiden® ako kompaktný, bohato olistený ker na okrasné použitie. V našich podmienkach dorastá obvykle 1,5-2 m výšky a približne 1,2-1,8 m šírky, rastie stredne rýchlo a vytvára hustý, široko pologuľovitý ker s vetvami mierne vystúpavými a neskôr ľahko oblúkovitými. Listy sú vajcovito až obvajcovito eliptické, zhruba 4–7 cm dlhé, na jar purpurovo až vínovo červené, v lete temne purpurovo hnedočervené. Na jeseň sa farbí do oranžovočervených až šarlátových tónov, takže ker ponúka dekoratívny efekt po celú sezónu. Od júna do augusta nesie na koncoch výhonov jemné chocholaté kvetenstvo, ktorých drobné kvety sú ružové až ružovohnedé. Po odkvitnutí preberajú hlavnú úlohu predĺžené stopky, ktoré vytvárajú typický „dymový“ vzhľad známy pri ruje vlasatej. Kvetenstvo môžu byť v menšom množstve používané na rez a sušenie do suchých väzieb. Ruj sa dobre uplatní ako solitéra v trávniku alebo predzáhradke, v menších skupinách s inými listovo dekoratívnymi kríkmi, napríklad tavoľníkmi, dráčmi či kalinami, aj v moderných výsadbách s okrasnými trávami a nižšími trvalkami, kde vínové olistenie vytvára silný farebný kontrast.

Ruj vlasatá latinsky Cotinus coggygria, je pôvodným druhom kríka či menšieho stromu, presláveného svojimi dekoratívnymi listami a kvetmi. Tento charakteristický ker pochádza z južnej Európy, najmä Stredozemia, a tiež z oblasti strednej Číny. Ker či strom môže dorastať do výšky 3-5 m. Listy sú striedavé, oválne až vajcovité, sfarbené do šedo-zelených odtieňov s výrazným jesenným sfarbením do odtieňov červenej, oranžovej až purpurovej. Jeho kvitnutie, ktoré prebieha od júna do augusta, prináša drobné kvety usporiadané do kužeľovitých kvetenstiev, ktoré síce nie sú výrazné, ale vytvárajú zaujímavé kvetinové zhluky dlhé 15 až 29 cm. Obmedzený počet týchto kvetov postupne prerastá na drobné plody, zatiaľ čo zvyšné stopky sa predlžujú a menia na červenkasté vlasy, ktoré vytvárajú dojem, že ker je obostretý oblakom dymu, čo mu v anglicky hovoriacich krajinách vynieslo prezývku 'Smoke tree' (dymový strom). V skorej jesene je vďaka nim ruj najkrajšie. Ruj vlasatá sa najviac darí na teplých a slnečných stanovištiach, pričom čím viac slnka, tým bohatší rast a oku lahodiace jesenné sfarbenie, najmä u kultivarov s červenými listami. Preferuje slnečné až polotienisté stanovištia a vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, s obsahom vápnika čo je zárukou jej relatívne nenáročnej starostlivosti a vysokej odolnosti voči suchu a rozmanitým podmienkam. Zvláštnym hábitom, olistením, kvetenstvom i plodenstvom je rúk vlasatá natoľko svojrázna, že sa príliš nehodí na kombinovanie s inými rastlinami. Radšej sa uplatní ako výrazná dominantná rastlina na záhradnej ploche či v páse medzi stromovými kultúrami. Krásna je v kombinácii s väčšími kameňmi a kamenným mulčom. Červené odrody rastú pomalšie a sú významnými solitérami, vhodnými aj na menšie výsadby, kde môžu vyniknúť ako pútavá dominantná rastlina.

Pestovanie: Pre spoľahlivé vyfarbenie listov a tvorbu kvetenstva sa odporúča zvoliť slnečné stanovište, najlepšie v teplejšej a chránenej časti záhrady. V polotieni ker rastie, ale farby bývajú menej intenzívne. Najlepšie prospieva v priepustnej, stredne živnej pôde s pH približne 6–7,5, dobre znáša aj pôdy mierne zásadité, neznáša však dlhodobé premokrenie a ťažké zamokrené pôdy. Mladé rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v teplejších oblastiach aj v novembri, v rozostupoch zhruba 1–1,5 m podľa požadovanej hustoty kríkovej skupiny. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku, po dobrom zakorenení znáša pomerne dobre letné prísušky. Hnojenie stačí mierne, na príliš bohatých pôdach sa viac predlžujú výhony a ker môže kvitnúť menej. Rez nie je nutný každoročne, podľa potreby sa na jar zmladzujú staršie vetvy alebo sa ker tvaruje do nižšieho, kompaktnejšieho habitu, čo podporuje tvorbu mladých, silne vyfarbených výhonov. V našich podmienkach je kultivar mrazuvzdorný približne do −25 °C, v chladnejších a veterných polohách prospieva lepšie na záveternom stanovisku alebo s ľahkým zimným mulčom pri päte kríka. Rastlina obvykle netrpí vážnymi chorobami, v ťažkých a premokrených pôdach sa môže vyskytnúť poškodenie koreňov a odumieranie vetiev. Vo vhodných podmienkach ide o dlhoveký, stabilný ker, ktorý prináša farebný efekt od jari do neskorej jesene s minimálnou údržbou.

Autor: Nikol | Revízia: 11.12.2025