Sekvojovec mamutí 'Glaucum' Sequoiadendron giganteum 'Glaucum'

Podrobný popis

Sekvojovec mamutí 'Glaucum' - bujne rastúci kultivar Sekvojovca Obrovského, ktorý sa dorastá do výšky okolo 15-30m a šírky 3-5m. Koruna je hustá a narastá v tvare ihlana. Ihličie je mäkké a má zaujímavú modro-zelenú farbu s jemnými striebornými tónmi. Ročné prírastky sú okolo 30cm, podľa podmienok pestovania. Ihličie neopadá, jedná sa tak o vždyzelený strom. Sekvojovec je známy predovšetkým svojim bujným a mohutným vzrastom, preto je potrebné dopriať stromu dostatok priestoru. Nesmieme si ho ale pomýliť s jeho príbuzným Sekvojovcom obrovským, ktorý získal svoju slávu rekordným vzrastom a titulom najväčšieho stromu sveta. Sekvojovec obrovský 'Glaucum' je podstatne menší kultivar avšak stále mohutný strom. Kôra je šupinatá a farbí sa do hnedo-červenej farby. Kultivar si dlho ponecháva spodné vetvy a tak v prvých niekoľkých rokoch nie je kmeň stromu vidieť, postupom rokov ale spodné vetvy zhadzuje a rozširuje svoju korunu. Jedná sa veľmi pôvabný a majestátny strom, ktorý zaujme na prvý pohľad av slovenských záhradách nie je voči svojmu vzrastu tak často vidieť.

Sekvojovec mamutí - obzvlášť pôsobivý rýchlo-rastúci, vždyzelený ihličnan. Pôvodný druh, ktorý v našich podmienkach dorastá do výšky 30-50m s priemerom koruny 8-9m. Vo svojom prirodzenom prostredí dokáže prerásť až 100m. Ide o jeden z najmohutnejších stromov vôbec. Vyznačuje sa pravidelnou pyramidálnou korunou. Červeno-hnedé vetvy sú mierne zvesené so vzpriamenými koncami. Ihličie tohto stromu je ostré a modravo-zelené, špirálovito usporiadané. Tento ihličnan zdobia mladé vzpriamené šišky, po dozretí väčšinou po 2. roku sú zvesené. Tento ihličnan sa stane skutočným exemplárom akejkoľvek rozľahlej záhrady.

Pestovanie: Volíme stanovište na plnom slnku, v teplejších oblastiach SR a ČR prospieva aj ľahký polotieň, ideálne v závetrí s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Pôda sa osvedčuje hlbšia, živná a rovnomerne vlhká, pritom priepustná, s pH približne 5,0 – 7,0. Dlhodobé prísušky spomaľujú rast, naopak trvalé zamokrenie zvyšuje riziko poškodenia koreňov, preto je vhodná drenážna vrstva v ťažkých pôdach a mulč z kôry alebo štiepky. Výsadba kontajnerovaných rastlín prebieha od marca do októbra, s dôrazom na pravidelnú zálievku v prvých 2 – 3 rokoch. Hnojenie postačuje mierne, na jar kompost alebo dlhodobo pôsobiace hnojivo pre ihličnany, rez sa zvyčajne nevykonáva, iba sa odstraňujú poškodené konáre. Kultivar je menej náchylný na botrytídu, napriek tomu sa v zahustených, zle vetraných výsadbách môžu objavovať hubové škvrnitosti. Vyzreté rastliny obvykle znášajú mrazy okolo -17 °C, mladé výsadby môžu v holomrazoch trpieť vysychaním, preto pomáha zimní mulč a zálievka pred zimou. Pre dlhoveký rast je dôležitý priestor, konečná výška v Európe môže po desaťročiach dosiahnuť 30 – 50 m, preto sa odporúča rozostup zhruba 8 – 12 m od ďalších stromov aj stavieb. Strom znáša vietor, ale najvyrovnanejší habitus máva v chránenejších polohách. V prvom desaťročí sa obvykle pohybuje v rádoch niekoľkých metrov, potom sa tempo rastu zvyšuje podľa vlahy a hĺbky pôdy. Rastlina netvorí tŕne a býva považovaná za zvyčajne nejedovatú. Nevhodné je utlačenie pôdy a dlažba v koreňovej zóne.

Autor: Nikol | Revízia: 13. 2. 2026