Sekvoj vždyzelená 'Adpressa' Sequoia sempervirens 'Adpressa'

Podrobný popis

Sekvoj vždyzelená 'Adpressa' - kultivar 'Adpressa' bol vyšľachtený vo Francúzsku u škôlkara Andrého Leroya a pomenovaný Carrièrom v roku 1867. Patrí medzi zakrslé formy, ktoré si aj bez rezu udržiavajú husté, široko kužeľovité vetvenie. Ihličie je veľmi krátke (6 – 10 mm), na výhonkoch tesne pritlačené a na jar nesie rašenie krémovo biele púčiky aj špičky, ktoré počas leta zelenajú do tmavozelena. V našich záhradách rastie pomaly (15 – 25 cm za rok), po 10 rokoch máva približne 2 – 3 m výšky a 1,5 – 2 m šírky. V dospelosti sa najčastejšie pohybuje okolo 4 – 6 m výšky pri 1,5 – 2,5 m šírky. S vekom môže strácať spodné konáre, kužeľovitá silueta však zostáva. Drobné oválne šišky (1,5 – 3 cm) dozrievajú do hnedočervených tónov. V prvom roku po výsadbe pôsobí nízko a rozložito, až následne vytvára terminálny výhon smerom nahor. Stálezelené olistenie vytvára jemnú textúru, ktorá dobre kontrastuje s veľkolistými trvalkami. Borka je mäkká a vláknitá, v oranžovohnedých odtieňoch, na starších častiach kmeňa sa lúpe v pruhoch. V záhradnej kompozícii sa uplatní ako solitér s jemnou farebnou premenou jarných výhonkov, pekne doplní paprade, rododendrony a tieňomilné trvalky.

Sekvoja vždyzelená je rýchlo rastúci ihličnan, ktorý vo svojom prirodzenom prostredí dosahuje až 120 m, u nás väčšinou 50 m s kmeňom o priemere 2 m. Pozoruhodná je jemná, drevitá kôra a vodorovne usporiadané, prehnuté konáre. Mladé vetvy sú hranaté, najprv zelené, neskôr červenohnedé. Ihličie je krátke (cca 2 cm), usporiadané po oboch stranách vetiev, tmavozelené s bielym pásom na spodnej strane. Šišky sú žltohnedé samčie a zelené samičie. Ideálny solitérny strom.

Pestovanie: Vyhovuje jej plné slnko až ľahký polotieň a chránené miesto bez vysušujúceho zimného vetra. Pôda je najvhodnejšia priepustná, hlinito-piesočnatá, výživná a trvale mierne vlhká (pH 5,5 – 7,0). Rastliny z kontajnera sa vysádzajú od marca do novembra. Po výsadbe sa osvedčuje pravidelná zálievka a mulč, druh zle znáša dlhé vyschnutie koreňov, ale znesie aj vlhšiu pôdu, ak je dobre odvodnená. Hnojenie je striedme, na jar kompost alebo hnojivo pre ihličnany. Rez sa zvyčajne nevykonáva, odstraňujú sa len suché vetvy. Otužilosť je zhruba -12 °C, po zakorenení krátkodobo až -18 °C. V SR a ČR sa jej darí v teplejších polohách, mladé výsadby potrebujú zimný kryt. Vo skupinách sa ponecháva rozostup 8 – 10 m; strom netoleruje utlačenie pôdy. Na ťažkých pôdach hrozia hniloby, v suchu roztočce. Dobre znáša vietor od vodných plôch, problematický je vietor vysušujúci. V nádobe sa uplatní len v mladosti (nádobu treba na zimu izolovať). Vnútorný opad staršieho ihličia na jar je prirodzený.

Autor: Nikol | Revízia: 13. 2. 2026