Sekvoj vždyzelená Sequoia sempervirens

Podrobný popis

Sekvoj vždyzelená - pochádza z úzkeho pásu hmlového pacifického pobrežia Kalifornie a juhozápadného Oregonu. V prírode rastie v hlbokých údoliach so stálou vlhkosťou, kde ju podporuje častá hmla a mierne zimy. V záhradách tvorí vysoký, rýchlo rastúci strom s kužeľovitou korunou, ktorá sa v starobe uvoľňuje a konáre často vytvárajú vodorovné „girlandy“. Ihličie je ploché, mäkké, spravidla 1 – 2,5 cm dlhé, na rube s dvoma svetlejšími prieduchovými pásikmi, na mladých výhonkoch môže byť kratšie a pritlačené. Borka je nápadne hrubá, mäkká a vláknitá, v oranžovohnedých až červenohnedých tónoch, na dotyk pripomína korok a na starších kmeňoch sa lúpe v pozdĺžnych pruhoch. Samčie šištičky uvoľňujú peľ zvyčajne od marca do apríla, samičie šišky sú drobné, oválne (1,5 – 3 cm), pri zrelosti červenohnedé. V podmienkach SR a ČR sa pri dlhovekých výsadbách často počíta orientačne s 20 – 35 m výšky a 6 – 12 m šírky, v parkoch a teplých mestských polohách môže rásť viac. Uplatní sa ako solitér, vetrolamná kulisa a výrazný vertikálny akcent, zvlášť v kombinácii s papraďami, rododendronmi, funkiami (hostami) a trávami, kde jemná textúra ihličia pôsobí pokojne aj v zime.

Pestovanie: Vyhovuje jej plné slnko až ľahký polotieň a chránené miesto bez vysušujúceho zimného vetra. Pôda býva najvhodnejšia priepustná, hlinito-piesočnatá, výživná a trvale mierne vlhká, s pH približne 5,5 – 7,0. Rastliny z kontajnera sa vysádzajú od marca do novembra, pri balových výpestkoch je vhodná jar alebo jeseň. Po výsadbe sa osvedčuje pravidelná zálievka a mulč, pretože druh zle znáša dlhé vyschnutie koreňového priestoru, zároveň znesie aj vlhšiu pôdu, ak je dobre odvodnená. Hnojenie sa volí striedme, na jar postačí kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany. Rez sa zvyčajne nevykonáva, odstraňujú sa len suché konáre. Podľa európskych pestovateľských katalógov zodpovedá otužilosť zhruba -12 °C, po dobrom zakorenení v chránenej mikroklíme môže krátkodobo zvládnuť aj okolo -18 °C. V SR a ČR sa pestovaniu darí hlavne v teplejších polohách a mestských záhradách, mladé výsadby často potrebujú zimný kryt a ochranu koreňového balu. Vo skupinách sa ponecháva rozestup približne 8 – 10 m a počíta sa s tým, že strom netoleruje utlačenie pôdy a dlhodobé zadláždenie v koreňovej zóne. Na ťažkých, zle odvodnených pôdach hrozia koreňové hniloby, v suchu sa môžu objaviť roztočce, prevenciou je rovnomerná vlaha a vzdušné stanovište. Dobre znáša bežný vietor aj vetry od vodných plôch, problematický býva predovšetkým vietor vysušujúci. V nádobe sa uplatní len v mladosti, nádoba sa na zimu izoluje a substrát sa nenecháva úplne vyschnúť. Vnútorný opad staršieho ihličia na jar je u vždyzelených ihličnanov prirodzený.

Autor: Nikol | Revízia: 13. 2. 2026