Schizandra červenokvetá – samica Schisandra rubriflora - samice

Podrobný popis

Schizandra červenokvetá – samica - táto vzácna a vysoko dekoratívna popínavá liana vnesie do záhrady nádych ázijskej exotiky vďaka svojim jedinečným, tmavočerveným kvetom a bohatým previsnutým strapcom šarlátových plodov. Rastlina rastie stredne bujne ako opadavý listnatý ker, ktorého výhonky sa ovíjajú okolo opôr a v dospelosti dosahujú výšku 3 až 4 metre. Na rozdiel od známejšej schizandry čínskej je tento druh cenený najmä pre svoju mimoriadnu estetickú hodnotu, ktorá výborne dopĺňa moderne aj tradične poňaté záhradné kompozície. Ide o striktne dvojdomú, samičiu rastlinu. To znamená, že na vývoj dekoratívnych plodov je bezpodmienečne nutné vysadiť v jej blízkosti samčieho opeľovača rovnakého druhu (Schisandra rubriflora). V priebehu mája a júna sa na liane objavujú nádherné, sýto tmavočervené kvety. Sú jednoduché, pohárikovitého tvaru a elegantne visia na dlhých stopkách z pazúch listov, čo rastline dodáva veľmi dramatický a príťažlivý vzhľad. Po úspešnom opelení sa z kvetov vyvíjajú nápadné, sýto červené až purpurové bobule veľkosti hrachu, usporiadané v dlhých, visiacich klasoch. Plody dozrievajú na konci leta a na jeseň a obsahujú širokú škálu tonizujúcich látok a vitamínov. Celkový vzhľad liany dokonale dotvárajú menšie, vajcovité až eliptické listy sviežej zelenej farby s jemne pílkovitým okrajom, ktoré sa na jeseň sfarbujú do jasne žltých odtieňov. Je ideálnou voľbou na popínanie pergol, treláží, plotov alebo stien chránených vnútroblokov, kde vytvorí hustú, farebne atraktívnu stenu. Rastlina vykazuje dobrú mrazuvzdornosť (až do -20 °C), v mladosti a v chladnejších polohách je však vhodné chrániť koreňovú zónu zimným mulčovaním. Pri výsadbe sa dodržiava rozostup medzi rastlinami 1,5 až 2 metre.

Pestovanie:  Vyžaduje chránené, polotienisté stanovište, ideálne so spodnou časťou rastliny (korene) v tieni a hornou časťou na slnku, podobne ako plamienky (Clematis). Ostré poludňajšie slnko môže popáliť listy, v hlbokom tieni zase menej kvitne. Ideálnym typom pôdy je hlboká, humózna, mierne vlhká a dobre priepustná hlinitopiesočnatá zemina s mierne kyslým až neutrálnym pH. Rastlina neznáša trvalé zamokrenie, v ktorom jej hnijú korene, no zároveň je veľmi citlivá na vyschnutie vrchnej vrstvy pôdy. Zálievka musí byť pravidelná a výdatná, najmä počas horúcich letných mesiacov, aby pôda zostávala neustále mierne vlhká, veľmi pomáha hrubá vrstva mulču (napr. lístovky alebo kôry), ktorá udržiava korene v chlade a vlhku. Hnojenie sa vykonáva na jar zapracovaním vyzretého kompostu alebo aplikáciou organického hnojiva pre kyslomilné dreviny. Rez sa vykonáva v predjarí (koniec februára až marec) pred rašením. Odstraňujú sa suché, poškodené alebo príliš zahusťujúce výhonky a bočné konáre sa skracujú za 3.–5. púčikom, čo stimuluje tvorbu kvetonosného obrastu. Keďže ide o ovíjavú lianu, vyžaduje pevnú oporu (pergolu, mriežku, treláž), ku ktorej sa spočiatku vyväzuje. Pri výsadbe viacerých jedincov sa odporúčajú rozostupy 1,5–2 metre. Mrazuvzdornosť je v slovenských podmienkach dobrá (do cca -15 °C až -20 °C), mladé rastliny a jarné rašiace výhonky však môžu poškodiť neskoré mrazíky, preto je vhodná chránená poloha a zimná ochrana bázy rastliny.

Autor: Lucie | Revízia: 3.6. 2026