Kalykant čínsky Calycanthus chinensis (syn. Sinocalycanthus chinensis)

Podrobný popis

Kalykant čínsky - vytvára hustý, opadavý ker s protistojnými, po pošúchaní aromatickými listami dlhými až 15 cm. Zaujímavosťou sú púčiky ukryté v báze stopky, takže výhony pôsobia hladko. Habitus býva vzpriamene zaoblený a v podmienkach strednej Európy sa najčastejšie pohybuje okolo 2 – 3 m na výšku aj šírku, pri dobrej starostlivosti môže byť širší. Kvety sa zakladajú jednotlivo na koncoch krátkych postranných vetvičiek, majú 6 – 7 cm a tvarom pripomínajú malé kamélie. Vonkajšie okvetné lístky (tepaly) sú biele až jemne naružovelé, vo vnútri sa dvíha užšia žltá korunka s gaštanovým sfarbením pri báze. Vôňa kvetov býva jemná až nevýrazná, dekoratívnosť stojí hlavne na kresbe a veľkosti kvetov. Po odkvitnutí sa môžu tvoriť kožovité súplodia, ktoré na kry často vydržia do jesene. Rastlina je považovaná za škodlivú pri požití, preto nepatrí do jedlých výsadieb. V kompozíciách dobre funguje ako solitéra pri posedení, vo voľnej skupine aj na okraji polotienistej partie, kde vynikne proti tmavozeleným ihličnanom, vždyzeleným vavrínovcom alebo medzi okrasnými trávami. Na jeseň listy prechádzajú do jasne žltých tónov a ker zostáva výrazný aj bez kvetov.

Pestovanie: Preferuje slnečné až polotienisté stanovište, kde sa kvety zakladajú najbohatšie na plnom svetle, ale listy netrpia úpalom. Ideálne je chránené miesto s mierne vlhkou, humóznou a dobre priepustnou pôdou. Kalykant znáša širšie spektrum pôd od piesočnato-hlinitých po hlinité, dôležitý je však odvod prebytočnej vody, pretože neznáša trvalo zamokrené podmienky. Optimálne pH býva mierne kyselé až neutrálne, približne 6,0 – 7,0. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo od septembra do októbra do dobre prekyprených jám s prídavkom kompostu. Po výsadbe prospieva pravidelná, ale nie prílišná zálievka, neskôr sa pri dobre zakorenených kroch uplatní dobrá tolerancia k bežnému letnému suchu, nie však k dlhodobým prísuškom. Okolie kmeňa je vhodné pokryť mulčom z kôry alebo štiepky, ktorý znižuje výpar a stabilizuje teplotu pôdy. Sadenice pre skupinové výsadby sa obvykle umiestňujú približne po 1 – 1,5 m, čo zodpovedá asi 1 keru na m². V ďalších rokoch sa vykonáva skôr udržiavací rez, odstraňovanie starších, málo kvitnúcich konárov a zmladenie časti kra po odkvitnutí alebo skoro na jar, aby sa podporilo nasadenie kvetov na mladom dreve. Kalykant je v našich podmienkach plne mrazuvzdorný, bežne znáša pokles teplôt okolo −25 °C, pri dobrom stanovišti aj nižšie. Ker je všeobecne odolný voči chorobám a škodcom a pri vhodnej voľbe stanovišťa zostáva dlhodobo vitálny.

Autor: Nikol | Revízia: 19. 2. 2026