Samorastlík hroznovitý 'Pink Spike' - Cimicifuga racemosa 'Pink Spike'

Podrobný popis

Samorastlík hroznovitý 'Pink Spike' - botanicky vedená ako Actaea simplex, v záhradnej praxi často aj pod menom Cimicifuga ramosa. Rod Actaea pochádza prevažne z chladnejších oblastí východnej Ázie a Severnej Ameriky a prirodzene rastie na okrajoch listnatých lesov v humóznych, vlhších pôdach. Kultivar 'Pink Spike' patrí k tmavolistým výberom zo skupiny Atropurpurea Group. Vytvára pomaly sa rozširujúci trs hlboko delených listov, ktoré pučia zelene a počas sezóny tmavnú do čokoládovo purpurových až takmer čiernych tónov, často s červenkastými stonkami. Koncom leta sa objavujú pevné kvetné stonky vysoké približne 1,2–1,6 m, zakončené 30–40 cm dlhým hroznom drobných kvetov. Puky mávajú malinovo ružový nádych, kvety sa otvárajú do svetlo ružovej a postupne prechádzajú do ružovo tónovanej bielej. Kvitnutie býva od konca augusta do októbra s vrcholom v septembri, kvety sladko vonia a poskytujú nektár a peľ opeľovačom v čase, keď tienisté záhony kvitnú menej. Kvetenstvo sa uplatní aj ako kvet na rez, po odkvitnutí zostáva jemné suché plodenstvo. Rastlina nie je určená na požitie a pri požití môžu byť jej časti toxické. V kompozícii pôsobí ako vertikálny akcent do polotieňa, prirodzene ladí s bohyškami, papradinami, čechravami, dlhmi i okrasnými trávami.

Pestovanie: V podmienkach SR prospieva najlepšie v polotieni až v rozptýlenom svetle, s ochranou pred poludňajším úpalom a vysušujúcim vetrom. Vyhovuje jej hlbšia, humózna a živná pôda, rovnomerne vlhká, ale priepustná. V ťažších íloch pomáha primiešanie hrubšieho kompostu a piesku a vytvorenie drenážnej vrstvy. Dobre reaguje na mulč z listovky alebo kompostu, ktorý stabilizuje vlahu aj teplotu pôdy. Odporúča sa mierne kyslá reakcia pôdy približne pH 5,0–6,5. Výsadba sa obvykle vykonáva na jar od marca do mája alebo na jeseň v septembri až októbri, kedy je pôda teplá a vlhká. V období sucha je užitočná doplnková zálievka, pretože dlhé prísušky skracujú kvitnutie a môžu oslabiť olistenie. Hnojenie obvykle postačí jarným prídavkom kompostu, príliš vysoké dávky dusíka podporujú mäkký rast. Kvetné stonky sa po odkvitnutí odstraňujú, listy sa ponechávajú do jari ako prirodzená ochrana, prípadne sa zrezávajú koncom zimy. Kultivar dorastá zhruba do 120–150 cm výšky a 60–80 cm šírky, pre plný efekt sa vysádza s rozostupom okolo 60 cm, teda asi 3 rastliny na m². Je mrazuvzdorný približne do -34 ° C, mladé výsadby ocenia zimný mulč. Väčšinou netrpia chorobami, pri premokrení a ťažkej pôde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov, občas sa objavia vošky na mladých výhonkoch. Pestovanie v nádobe je možné len vo väčších nádobách s drenážou a stálou zálievkou, pretože koreňový systém ocenia hĺbku.

Autor: Nikol | Revízia: 22.1. 2026