Šalvia muškátová - Salvia sclarea

Podrobný popis

Šalvia muškátová - krátko vytrvalá bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), pôvodom zo Stredomoria a nadväzujúcich oblastí juhozápadnej až strednej Ázie. V prírode rastie na slnečných, suchých svahoch, v kamenistých trávnikoch a často na vápenitých pôdach, čo sa odráža v jej tolerancii k suchu. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu širokú zhruba 40–60 cm, v druhom roku obvykle vykvitá. Listy sú veľké, srdcovito vajcovité, silne zvrásnené a plstnaté, šedozelené až striebristé a pri dotyku výrazne aromatické. V júni až auguste vyrastajú pevné hranaté stvoly, obvykle 80–120 cm vysoké, nesúce lichopresleny drobných dvojpyských kvetov v modrofialových tónoch. Okrasný efekt vytvárajú najmä veľké listene, sfarbené do ružovej, lila až krémovej. Rastlina je včelomilná av dobe vrcholu leta poskytuje nektár aj peľ. Silice obsahujú napríklad linalyl-acetát, linalool a diterpén sclareol, preto sa druh využíva v parfumérii a ako aromatická prísada do nápojov a bylinných zmesí. Oproti šalvii lekárskej je viac okrasná, s vysokými, bohato listenatými kvetenstvami. V kompozícii sa uplatní v štrkových záhonoch a bylinkových výsadbách.

Pestovanie: Preferuje plné slnko až ľahký polotieň a priepustná pôda, ktorá po daždi rýchlo osychá. Optimálny je hlinitopiesčitý až štrkovitý substrát s pH približne 6,0–7,5, v ťažších pôdach pomáha primiešanie štrku, výsadba do mierne vyvýšeného miesta a mulč z jemnej drviny. Zálievka sa u mladých rastlín drží pravidelná, po zakorenení býva potreba len pri dlhšom suchu, prehnojovanie dusíkom vedie k bujnejšiemu rastu a horšej stabilite stvolov. Kvitnutie podporuje zrezanie odkvitnutých stvolov, na jar sa obvykle odstránia zvyšky minuloročných výhonov tesne nad listovou ružicou. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, odporúčané rozostupy sú okolo 35–40 cm, teda zhruba 6–8 kusov na 1 m². V nádobách sa volí väčší objem a drenážna vrstva, zálievka je častejšia ako v záhone, ale bez trvalého zamokrenia. Mrazuvzdornosť je vysoká av bežných podmienkach väčšiny oblastí SR prezimuje bez krytu, orientačne do -30 °C, zimné poškodenie hrozí skôr v ťažkej a mokrej pôde. V teplom a suchom lete býva veľmi odolná, z chorôb sa môžu objaviť múčnatke či škvrnitosti listov pri prehustnutých výsadbách, škodcovia sa obvykle obmedzujú na vošky na mladých vrcholoch, výnimočne na slimáky u čerstvo vysadených rastlín.

Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026