Šalvia lekárska 'Purpurea' Salvia officianalis 'Purpurea'

Podrobný popis

Šalvia lekárska 'Purpurea' - stálozelený až poloopadavý kultivar šalvie lekárskej, ktorý spája úžitkovú aj okrasnú hodnotu. V dospelosti dorastá približne 40–60 cm výšky a 50–70 cm šírky a vytvára kompaktný, husto rozkonárený poloker s čiastočne drevnejúcou bázou. Mladé listy majú sýto purpurové až vínové sfarbenie, počas sezóny sa menia do zelenofialových odtieňov so striebristým nádychom. Listy má podlhovasté, jemne plstnaté a silne aromatické, s typickou korenistou vôňou a mierne horkastou chuťou využívanou v kuchyni pri úprave mäsa, cestovín aj bylinkových zmesí. V máji až júni vyrastajú nad olistením vzpriamené klasy modrofialových kvetov, ktoré lákajú včely a ďalšie opeľovače. Kultivar sa uplatní v bylinkových a štrkových záhonoch, v zmiešaných trvalkových kompozíciách aj v nádobách na terasách. Dobre kontrastuje so striebrolistými druhmi, levanduľami či okrasnými trávami. Vyžaduje plné slnko a ľahkú, dobre priepustnú pôdu s pH približne 6,5–7,5. Nesnáša dlhodobé premokrenie, naopak dobre zvláda suchšie podmienky. Mrazuvzdornosť sa pohybuje okolo −18 až −20 °C, v chladnejších oblastiach sa odporúča zimný kryt koreňovej zóny. Pravidelný jarný rez podporuje kompaktný rast a obnovu vyfarbenia listov.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu s rýchlym odvodom vody, ideálna je štrkovitá či piesčitá zmes s drenážou. Vyhovuje pH približne 6,5–8 a stanovište s teplom a prúdením vzduchu, kde listy po daždi rýchlo osychajú. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení dobre znáša prísušok. Naopak, dlhodobé zimné podmáčanie a ťažké íly vedú k hnilobám krčka a úhynom. V podmienkach SR sa osvedčuje výsadba do vyvýšených záhonov alebo do štrkového mulča, pri nádobách je dôležité zimné krytie pred dažďom a striedaním topenia a mrazu. Hnojenie má byť striedme, vhodné sú nízke dávky kompostu alebo hnojív s menším podielom dusíka, aby sa listy nevyklápali a nezahnívali. Kvetné stvoly možno po odkvitnutí odstrániť, prípadne sa môžu odstraňovať už pri nasadení, pokiaľ je cieľom dlhšia životnosť listovej ružice. Mrazuvzdornosť sa pri dobre odvodnených pôdach uvádza približne do -20 °C, citlivejšia než mráz býva zimná vlhkosť. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, najlepšie do prohriatej pôdy na jar alebo na prelome leta a jesene. Odporúčaný rozostup je 45–50 cm, čo zodpovedá asi 4–5 ks na m². Rastlina býva menej atraktívna pre raticovú zver a v suchých záhonoch sa uplatní aj bez pravidelného rezu.

Autor: Jana | Revízia: 19.2.2026