Šalvia hájna 'Viola Klose' - Salvia nemorosa 'Viola Klose' Salvia nemorosa 'Viola Klose'

Podrobný popis

Šalvia hájna 'Viola Klose' - dlhomilá stepná trvalka pôvodom z teplejších oblastí strednej a juhovýchodnej Európy a zo západnej až strednej Ázie, kde rastie na výhrevných stráňach, suchých lúkach a kamenistých okrajoch stepí. Kultivar 'Viola Klose' bol vyšľachtený v Nemecku škôlkarom Heinzom Klosom a v literatúre sa uvádza od roku 1975. Vytvára pevný, kompaktný trs s viacerými stonkami, v kvete zvyčajne 40 – 50 cm vysoký a 35 – 45 cm široký. Listy sú protistojné, podlhovasto vajcovité, zvráskavené, tmavozelené a po pošúchaní výrazne aromatické. Od júna do augusta nesie vzpriamené, husté klasy dvojpyskových kvetov v sýto fialovej až fialovomodrej škále. Jednotlivé kvety sa otvárajú postupne odspodu, takže klas drží farbu dlhší čas a kalichy zostávajú dekoratívne aj po odkvitnutí. Rastlina je včelomilná a dobre ju vyhľadávajú aj motýle. V záhonoch sa uplatní ako tmavý akcent do popredia, do líniových výsadieb aj do zmiešaných trvalkových kompozícií, kde prirodzene nadväzuje na levanduľu, kocúrnik, rebríčky, pakosty, echinacey a okrasné trávy. Pri ružiach zvýrazňuje tvar kríkov a dopĺňa farbu kvetov čistým zvislým prvkom. Súkvetia sa hodia aj na rez do letných väzieb, kde fialová farba zjemňuje kompozície s okrasnými trávami a bielo kvitnúcimi trvalkami.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu s rýchlym odvodom vody, ideálna je štrkovitá či piesočnatá zmes s drenážou. Vyhovuje pH približne 6,5 – 8 a stanovište s teplom a prúdením vzduchu, kde listy po daždi rýchlo osychajú. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení dobre znáša prísušok. Naopak, dlhodobé zimné podmáčanie a ťažké íly vedú k hnilobám kŕčka a úhynom. V podmienkach SR sa osvedčuje výsadba do vyvýšených záhonov alebo do štrkového mulču, pri nádobách je dôležité zimné krytie pred dažďom a striedaním topenia a mrazu. Hnojenie má byť striedme, vhodné sú nízke dávky kompostu alebo hnojív s menším podielom dusíka, aby sa listy nevyklápali a nezahnívali. Kvetné stvoly možno po odkvitnutí odstrániť, prípadne sa môžu odstraňovať už pri nasadení, ak je cieľom dlhšia životnosť listovej ružice. Mrazuvzdornosť sa pri dobre odvodnených pôdach uvádza približne do -20 °C, citlivejšia než mráz býva zimná vlhkosť. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, najlepšie do prehriatej pôdy na jar alebo na prelome leta a jesene. Odporúčaný rozostup je 45 – 50 cm, čo zodpovedá asi 4 – 5 ks na $m^2$. Rastlina býva menej atraktívna pre raticovú zver a v suchých záhonoch sa uplatní aj bez pravidelného rezu.

Autor: Nikol | Revízia: 5. 2. 2026