Šalvia hájna 'Blue Field' - Salvia nemorosa 'Blue Field' Salvia nemorosa 'Blue Field'

Podrobný popis

Šalvia hájna 'Blue Field' - trvalka z čeľade hluchavkovitých, odvodená od stepných a lesostepných stanovíšť Európy a západnej až severozápadnej Ázie. Kultivar bol vyšľachtený vo firme Vitroflora v roku 2010 a do predaja bol uvedený v roku 2011, v obehu je ako licenčne chránená rastlina s PBR. Vytvára husté, drevnatejúce trsy s listovou ružicou vysokou približne 25–30 cm, v čase kvitnutia sa kvetné stonky dvíhajú zhruba na 45–55 cm a trs sa zvyčajne rozrastie na 45–55 cm. Listy sú kopijovité, mierne vráskavé, sivozelené až stredne zelené a po pošúchaní uvoľňujú korenistú vôňu. Od júna do októbra nesie dlhé, rozkonárené, klasovité súkvetia s drobnými dvojpyskými kvetmi vo fialovoružových až modrofialových tónoch, často s tmavšími kalichmi, a púčiky mávajú ružovofialový nádych. Rastlina je výrazne medonosná a láka aj motýle, v záhone dobre funguje ako lem aj ako opakujúci sa rytmus medzi trávami, kocúrnikmi a rebríčkami, osvedčuje sa aj ako podrast k ružiam. Po odkvitnutí zostávajú dekoratívne aj purpurovo tónované kalichy a po zrezaní prvej vlny kvitnutia často nasleduje ďalšie prekvitanie koncom leta. Ako okrasná trvalka sa pestuje pre kvet a vôňu olistenia, listy obsahujú aromatické silice a fenolové látky typické pre rod Salvia, v tradičnom bylinkárstve sa využívajú predovšetkým zvonka. Pevné stonky sa uplatnia aj ako kvet na rez.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu s rýchlym odvodom vody, ideálna je štrková alebo piesočnatá zmes s drenážou. Vyhovuje jej pH približne 6,5–8 a stanovište s teplom a prúdením vzduchu, kde listy po daždi rýchlo oschnú. Zalievanie býva potrebné hlavne po výsadbe, po zakorenení dobre znáša prísušok. Naopak dlhodobé zimné premokrenie a ťažké íly vedú k hnilobe koreňového krčka a k úhynu. V podmienkach Slovenska sa osvedčuje výsadba do vyvýšených záhonov alebo do štrkového mulča, pri nádobách je dôležitá zimná ochrana pred dažďom a striedaním topenia a mrazu. Hnojenie má byť striedme, vhodné sú nízke dávky kompostu alebo hnojív s menším podielom dusíka, aby sa listy nevyklápali a nezahnívali. Kvetné stonky možno po odkvitnutí odstrániť, prípadne sa môžu odstraňovať už pri nasadení, ak je cieľom dlhšia životnosť listovej ružice. Mrazuvzdornosť sa pri dobre odvodnených pôdach uvádza približne do -20 °C, citlivejšia ako na mráz býva rastlina na zimnú vlhkosť. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, najlepšie do prehriatej pôdy na jar alebo na prelome leta a jesene. Odporúčaný rozostup je 45–50 cm, čo zodpovedá asi 4–5 ks na m². Rastlina býva menej atraktívna pre párnokopytnú zver a v suchých záhonoch sa uplatní aj bez pravidelného rezu.

Autor: Nikol | Revízia: 5.2. 2026