Šalvia hájna 'Blue Field' - Salvia nemorosa 'Blue Field' Salvia nemorosa 'Blue Field'

Podrobný popis

Salvia hájna 'Blue Field' - trvalka z čeľade hluchavkovitých, odvodená od stepných a lesostepných stanovíšť Európy a západnej až severozápadnej Ázie. Kultivar bol vyšľachtený vo firme Vitroflora v roku 2010 a do predaja bol uvedený v roku 2011; v obehu je ako licenčne chránená rastlina s PBR. Vytvára husté, drevnatejúce trsy s listovou ružicou približne 25 – 30 cm vysokou, v čase kvitnutia sa kvetné stvoly zdvíhajú zhruba na 45 – 55 cm a trs sa zvyčajne rozširuje na 45 – 55 cm. Listy sú kopijovité, mierne vráskavé, sivozelené až stredne zelené a po pošúchaní uvoľňujú korenistú vôňu. Od júna do októbra nesie dlhé, vetvené, klasovité súkvetia s drobnými dvojpyskovými kvetmi v lila až modrofialových tónoch, často s tmavšími kalichmi a púčiky mávajú ružovofialový nádych. Rastlina je výrazne včelomilná a láka tiež motýle, v záhone dobre funguje ako lem aj ako opakujúci sa rytmus medzi travinami, kocúrnikmi a rebríčkami, osvedčuje sa aj ako podrast k ružiam. Po odkvitnutí zostávajú dekoratívne aj purpurovo tónované kalichy a pri zrezaní prvej vlny kvitnutia často nasleduje ďalšie nakvitanie koncom leta. Ako okrasná trvalka sa pestuje pre kvet a vôňu olistenia, listy obsahujú aromatické silice a fenolické látky typické pre rod Salvia, v tradičnom bylinkárstve sa využívajú predovšetkým zvonka. Pevné stvoly sa uplatnia aj ako kvety na rez.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu s rýchlym odvodom vody, ideálna je štrkovitá či piesočnatá zmes s drenážou. Vyhovuje pH približne 6,5 – 8 a stanovište s teplom a prúdením vzduchu, kde listy po daždi rýchlo osychajú. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení dobre znáša prísušok. Naopak, dlhodobé zimné podmáčanie a ťažké íly vedú k hnilobám kŕčka a úhynom. V podmienkach SR sa osvedčuje výsadba do vyvýšených záhonov alebo do štrkového mulču, pri nádobách je dôležité zimné krytie pred dažďom a striedaním topenia a mrazu. Hnojenie má byť striedme, vhodné sú nízke dávky kompostu alebo hnojív s menším podielom dusíka, aby sa listy nevyklápali a nezahnívali. Kvetné stvoly možno po odkvitnutí odstrániť, prípadne sa môžu odstraňovať už pri nasadení, ak je cieľom dlhšia životnosť listovej ružice. Mrazuvzdornosť sa pri dobre odvodnených pôdach uvádza približne do -20 °C, citlivejšia než mráz býva zimná vlhkosť. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, najlepšie do prehriatej pôdy na jar alebo na prelome leta a jesene. Odporúčaný rozostup je 45 – 50 cm, čo zodpovedá asi 4 – 5 ks na $m^2$. Rastlina býva menej atraktívna pre raticovú zver a v suchých záhonoch sa uplatní aj bez pravidelného rezu.

Autor: Nikol | Revízia: 5. 2. 2026