Šalvia lekárska 'Aureomaculata' - Salvia officinalis 'Aureomaculata'

Podrobný popis

Šalvia lekárska 'Aureomaculata' - kultivar 'Aureomaculata' je pestrolistá forma často označovaná ako „zlatá šalvia“ a je cenená hlavne pre nepravidelne zlatozeleno panašované listy. Rastlina tvorí drevnatý, kompaktný poloker zvyčajne 35 – 45 cm vysoký a podobne široký. Listy sú protistojné, eliptické až obvajcovité, jemne plstnaté, na líci mierne vráskavé a po pošúchaní výrazne aromatické. Panašovanie sa počas sezóny mení od svetložltých škvŕn po teplejšie zlaté tóny, na slnku býva kresba najzreteľnejšia. V júni až júli vyrastajú nad olistením krátke klasy s fialovomodrými dvojpyskovými kvetmi, ktoré poskytujú nektár a peľ opeľovačom. Olistenie sa používa čerstvé i sušené ako korenie, najvoňavejšie býva pred kvitnutím. V tradičnom bylinkárstve sa šalvia využíva pre obsah silíc a polyfenolov, vrátane látok ako thujón, cineol či gáfor, v záhradnom texte však zostáva dôležitá hlavne chuť a vôňa. Pestrolisté formy bývajú o niečo menej vzrastné než bežná zelenolistá šalvia, zato pôsobia ako svetlý akcent v bylinkovej časti záhrady, pri štrkových cestách i v nádobách na terase. V kompozíciách dobre ladí s levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami, kde sa uplatní kontrast panašovaných listov.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu s rýchlym odvodom vody, ideálna je štrkovitá či piesočnatá zmes s drenážou. Vyhovuje pH približne 6,5 – 8 a stanovište s teplom a prúdením vzduchu, kde listy po daždi rýchlo osychajú. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení dobre znáša prísušok. Naopak, dlhodobé zimné podmáčanie a ťažké íly vedú k hnilobám kŕčka a úhynom. V podmienkach SR sa osvedčuje výsadba do vyvýšených záhonov alebo do štrkového mulču, pri nádobách je dôležité zimné krytie pred dažďom a striedaním topenia a mrazu. Hnojenie má byť striedme, vhodné sú nízke dávky kompostu alebo hnojív s menším podielom dusíka, aby sa listy nevyklápali a nezahnívali. Kvetné stvoly možno po odkvitnutí odstrániť, prípadne sa môžu odstraňovať už pri nasadení, ak je cieľom dlhšia životnosť listovej ružice. Mrazuvzdornosť sa pri dobre odvodnených pôdach uvádza približne do -20 °C, citlivejšia než mráz býva zimná vlhkosť. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, najlepšie do prehriatej pôdy na jar alebo na prelome leta a jesene. Odporúčaný rozostup je 45 – 50 cm, čo zodpovedá asi 4 – 5 ks na $m^2$. Rastlina býva menej atraktívna pre raticovú zver a v suchých záhradách sa uplatní aj bez pravidelného rezu.

Autor: Nikol | Revízia: 5. 2. 2026