Šácholán viržinský Magnolia virginiana

Podrobný popis

Šácholán viržinský - pochádza z juhovýchodu USA, kde rastie na okrajoch mokradí, pozdĺž tokov av riedkych lesoch. V teplejšej klíme býva vždyzelený, v strednej Európe je najčastejšie poloopadavý až opadavý a s vekom vytvára veľký ker alebo menší viackmenný strom. V dospelosti obvykle dorastá 6-9 m výšky a 3-5 m šírky, kôra je šedohnedá. Listy sú eliptické, 10–15 cm dlhé, zvrchu lesklo zelené, na rube svetlejšie. Kvety sa objavujú od júla do septembra, sú pohárovité, krémovo biele, zhruba 5-7 cm široké a výrazne vonné s citrónovým tónom. Po odkvitnutí sa môžu tvoriť šišticovité súplodia, z ktorých vystupujú červené semená využívané vtáctvom. Vďaka neskorému termínu kvitnutia sa uplatnia tam, kde jarné magnólie často namŕzajú. V Severnej Amerike je známy aj pod názvom sweetbay magnólia a cenený pre schopnosť rásť na pôdach, ktoré bývajú pre iné dreviny príliš vlhké. Kvitnutie prebieha postupne, takže vôňa sa v záhrade objavuje opakovane počas leta. Kvety sú opeľované prevažne chrobákmi, plodenstvo preto nebýva podmienené prítomnosťou ďalších jedincov. V záhrade sa hodí do blízkosti posedenia, k vodným prvkom aj do tzv. dažďových záhonov.Celkovo je šácholán obľúbeným prvkom do záhrad, prináša jemný a ojedinelý vzhľad do každej záhrady.

Pestovanie: Stanovište vyhovuje plné slnko až ľahký polotieň, ideálne je chránené miesto s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Substrát môže byť aj ťažší ílovitý, dôležitá je dlhodobo mierne vlhká pôda, znáša aj periodické zamokrenie, napriek tomu sa oplatí vyhnúť sa trvalo stojatej vode pri krčku. Najlepšie prospieva v pôde neutrálnej až kyslej s pH približne 5,0-6,5. Na vápnitých pôdach sa môže objaviť chloróza, vhodné je zapracovanie rašeliny alebo listovky. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, po výsadbe sa udržuje rovnomerná zálievka a mulč. Rez nebýva nutný, prípadné odstránenie poškodených vetiev sa vykonáva po odkvitnutí. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa v praxi uvádza až okolo −27 °C, v chladných zimách môže zhadzovať väčšinu listov, čo je bežná reakcia druhu. Medzi možné problémy patria červce a puklice, pri premokrení hubovej škvrnitosti a pri stresovaných rastlinách okrajové zasychanie listov. Odporúčaný odstup pri výsadbe je zhruba 3–4 m podľa tvaru koruny. Zálievka je kľúčová v prvých dvoch rokoch, neskôr sa rastlina lepšie vyrovnáva s krátkodobým suchom, najmä ak má zamulčovanú koreňovú zónu. Hnojenie sa obvykle obmedzuje na jarnú dávku kompostu alebo pomaly rozpustného hnojiva pre kyslomilné dreviny, prehnojenie dusíkom zvyšuje náchylnosť k mäkkým pletivám. Neskoré jarné mrazy môžu poškodiť rašiace listy, preto je vhodné vyhnúť sa mrazovým kotlinám a otvoreným veterným stanovištiam.

Autor: Kristýna | Revízia: 13.02.2026

Viac na: Návod na pestovanie magnólií