Ruj vlasatá Golden Spirit 'Ancot'

Podrobný popis

Ruj vlasatá Golden Spirit 'Ancot' - zlatolistý kultivar ruje vlasatých, vyšľachtený v Boskoope ako výrazná listová forma. Materinský druh pochádza z južnej Európy a západnej až strednej Ázie, kde rastie na suchých svahoch a skalnatých stráňach. V záhradách mierneho pásma vytvára hustý, opadavý ker obvykle 2–3 m vysoký a približne 1,5–2,5 m široký, s voľne zaoblenou korunou. Vetvy sú spočiatku vzpriamené, neskôr mierne klenuté. Hlavnou ozdobou sú takmer okrúhle až široko eliptické listy na dlhších stopkách. Na jar pučia v odtieňoch limetkovo až bronzovo žlté, v lete prechádzajú do jasne zlatožltej až žltozelené a na jeseň sa vyfarbujú do koralovo ružových, oranžových a červených tónov. Listy sú dobre tolerantné k plnému slnku a bežným letným teplotám, pri vhodnej pôde nebývajú výrazne popálené. V lete, spravidla od júna do júla, sa na koncoch výhonov objavujú drobné zelenavé kvetenstvá v rozvoľnených latách, ktoré po odkvitnutí vytvárajú typický „dymový“ závoj z jemných, béžovo bielych vlákien s ružovým nádychom. Tento efekt je výrazný najmä pri pohľade proti svetlu a kvetenstvo sa uplatňuje aj v čerstvých a suchých floristických väzbách. Vďaka nápadnému listu a premenlivým farbám počas sezóny sa 'Golden Spirit' využíva ako solitér v trávniku, farebný akcent v zmiešaných výsadbách s okrasnými trávami, levanduľami a suchomilnými trvalkami alebo v kombinácii s tmavolistými rujemi, ihličnanmi a javormi.

Pestovanie: Na spoľahlivé vyfarbenie listov a tvorbu kvetenstva sa odporúča zvoliť slnečné stanovište, najlepšie v teplejšej a chránenej časti záhrady. V polotieni ker rastie, ale farby bývajú menej intenzívne. Najlepšie prospieva v priepustnej, stredne živnej pôde s pH približne 6–7,5, dobre znáša aj pôdy mierne zásadité, neznáša však dlhodobé premokrenie a ťažké zamokrené pôdy. Mladé rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v teplejších oblastiach aj v novembri, v rozostupoch zhruba 1–1,5 m podľa požadovanej hustoty kríkovej skupiny. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku, po dobrom zakorenení znáša pomerne dobre letné prísušky. Hnojenie stačí mierne, na príliš bohatých pôdach sa viac predlžujú výhony a ker môže kvitnúť menej. Rez nie je nutný každoročne, podľa potreby sa na jar zmladzujú staršie vetvy alebo sa ker tvaruje do nižšieho, kompaktnejšieho habitu, čo podporuje tvorbu mladých, silne vyfarbených výhonov. V našich podmienkach je kultivar mrazuvzdorný približne do −25 °C, v chladnejších a veterných polohách prospieva lepšie na záveternom stanovisku alebo s ľahkým zimným mulčom pri päte kríka. Rastlina obvykle netrpí vážnymi chorobami, v ťažkých a premokrených pôdach sa môže vyskytnúť poškodenie koreňov a odumieranie vetiev. Vo vhodných podmienkach ide o dlhoveký, stabilný ker, ktorý prináša farebný efekt od jari do neskorej jesene s minimálnou údržbou.

Autor: Nikol | Revízia: 11.12.2025