Ruj vlasatá 'Smokey Joe' (Lisjo) Cotinus coggygria 'Smokey Joe' (Lijso)

Podrobný popis

Ruj vlasatá 'Smokey Joe' (Lisjo) - menší, opadavý kultivar z čeľade obličkovcovité, odvodený od druhu rozšíreného od juhovýchodnej Európy cez Balkán až po Malú Áziu a strednú Čínu. Selekcia vznikla vo Veľkej Británii ako kompaktne rastúci, dobre vetvený ker s nápadne vyfarbeným súkvetím, vedený aj pod ochranou šľachtiteľských práv (EU 22011). V dospelosti zvyčajne vytvára 2 – 2,5 m vysoký a 1,5 – 2 m široký ker s pravidelne zaoblenou siluetou. Listy sú okrúhle až vajcovité, v sezóne sviežo zelené, pri rašení môžu mať jemne načervenalý tón a na jeseň prechádzajú do žltej, oranžovej a červenej. V júni až júli nesie metliny drobných kvetov, ktoré sa po odkvitnutí predlžujú do jemných ružových až slivkovo sfarbených chĺpkov, takže celé súkvetie pôsobí ako ľahký dymový opar a zostáva dekoratívne aj do neskorého leta. Kvitnutie sa objavuje aj na jednoročnom dreve, preto býva viditeľné aj pri mladších rastlinách. V záhrade sa uplatňuje ako solitér pri terase, v predzáhradke alebo v skupine s trávami a trvalkami s jemnou textúrou, kde „dymové“ metliny dobre vyniknú.

Ruj vlasatá latinsky Cotinus coggygria, je pôvodným druhom kríka či menšieho stromu, presláveného svojimi dekoratívnymi listami a kvetmi. Tento charakteristický ker pochádza z južnej Európy, najmä Stredozemia, a tiež z oblasti strednej Číny. Ker či strom môže dorastať do výšky 3-5 m. Listy sú striedavé, oválne až vajcovité, sfarbené do šedo-zelených odtieňov s výrazným jesenným sfarbením do odtieňov červenej, oranžovej až purpurovej. Jeho kvitnutie, ktoré prebieha od júna do augusta, prináša drobné kvety usporiadané do kužeľovitých kvetenstiev, ktoré síce nie sú výrazné, ale vytvárajú zaujímavé kvetinové zhluky dlhé 15 až 29 cm. Obmedzený počet týchto kvetov postupne prerastá na drobné plody, zatiaľ čo zvyšné stopky sa predlžujú a menia na červenkasté vlasy, ktoré vytvárajú dojem, že ker je obostretý oblakom dymu, čo mu v anglicky hovoriacich krajinách vynieslo prezývku 'Smoke tree' (dymový strom). V skorej jesene je vďaka nim ruj najkrajšie. Ruj vlasatá sa najviac darí na teplých a slnečných stanovištiach, pričom čím viac slnka, tým bohatší rast a oku lahodiace jesenné sfarbenie, najmä u kultivarov s červenými listami. Preferuje slnečné až polotienisté stanovištia a vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, s obsahom vápnika čo je zárukou jej relatívne nenáročnej starostlivosti a vysokej odolnosti voči suchu a rozmanitým podmienkam. Zvláštnym hábitom, olistením, kvetenstvom i plodenstvom je rúk vlasatá natoľko svojrázna, že sa príliš nehodí na kombinovanie s inými rastlinami. Radšej sa uplatní ako výrazná dominantná rastlina na záhradnej ploche či v páse medzi stromovými kultúrami. Krásna je v kombinácii s väčšími kameňmi a kamenným mulčom. Červené odrody rastú pomalšie a sú významnými solitérami, vhodnými aj na menšie výsadby, kde môžu vyniknúť ako pútavá dominantná rastlina.

Pestovanie: Pre spoľahlivé vyfarbenie listov a tvorbu súkvetí sa odporúča zvoliť slnečné stanovište, najlepšie v teplejšej a chránenej časti záhrady. V polotieni ker rastie, ale farby bývajú menej intenzívne. Najlepšie prospieva v priepustnej, stredne výživnej pôde s pH približne 6 – 7,5, dobre znáša aj mierne zásadité pôdy, neznáša však dlhodobé premokrenie a ťažké zamokrené pôdy. Mladé rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v teplejších oblastiach aj v novembri, v rozostupoch zhruba 1 – 1,5 m podľa požadovanej hustoty kríkovej skupiny. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku, po dobrom zakorenení znáša pomerne dobre letné prísušky. Hnojenie stačí mierne, na príliš bohatých pôdach sa viac predlžujú výhonky a ker môže kvitnúť menej. Rez nie je nutný každoročne, podľa potreby sa na jar zmladzujú staršie vetvy alebo sa ker tvaruje do nižšieho, kompaktnejšieho habitusu, čo podporuje tvorbu mladých, silne vyfarbených výhonkov. V našich podmienkach je kultivar mrazuvzdorný približne do −25 °C, v chladnejších a veterných polohách prospieva lepšie na záveternom stanovišti alebo s ľahkým zimným mulčom pri päte kra. Rastlina zvyčajne netrpí vážnymi chorobami, v ťažkých a premokrených pôdach sa môže vyskytnúť poškodenie koreňov a odumieranie vetiev. Vo vhodných podmienkach ide o dlhoveký, stabilný ker, ktorý prináša farebný efekt od jari do neskorej jesene s minimálnou údržbou.

Autor: Nikol | Revízia: 18. 2. 2026