Ruj vlasatá 'Candy Floss' Cotinus coggygria 'Candy Floss'

Podrobný popis

Ruj vlasatá 'Candy Floss' - v záhradách vznikla v škôlkach Hillier ako kríženec kultivarov 'Daydream' × 'Grace' a do širšieho predaja sa dostala po predstavení na výstave Chelsea v roku 2014. Tvorí opadavý, husto vetvený ker so vzpriamenými kostrovými výhonmi a postrannými vetvičkami. Listy sú obrátene vajcovité až eliptické, 4 – 8 cm dlhé, hladké a celistvookrajové. Rašia bronzovo až načervenalé, v lete prechádzajú do sviežo zelenej a na jeseň sa vyfarbujú do žltej, oranžovej, červenej aj purpurovej podľa priebehu počasia. V júli a auguste nasadzuje veľké, vzdušné súkvetia, z ktorých sa vyvíjajú typické „dymové“ metliny. Jemne ochlpené, ružovo tónované súplodia sa držia aj niekoľko týždňov a vynikajú proti listom ako ľahká hmla. Kultivar sa uplatní ako solitéra v menších záhradách aj v uvoľnených skupinách po 3 kusoch. Dobre ladí s okrasnými trávami, levanduľou, šalviami, perovskiou alebo s tmavolistými dráčmi či tavoľníkmi. Súkvetia a olistenie sa využívajú aj na rez, najmä do suchých aranžmánov. Rastlina nie je tŕnistá, ale miazga môže u citlivých osôb dráždiť pokožku.

Ruj vlasatá latinsky Cotinus coggygria, je pôvodným druhom kríka či menšieho stromu, presláveného svojimi dekoratívnymi listami a kvetmi. Tento charakteristický ker pochádza z južnej Európy, najmä Stredozemia, a tiež z oblasti strednej Číny. Ker či strom môže dorastať do výšky 3-5 m. Listy sú striedavé, oválne až vajcovité, sfarbené do šedo-zelených odtieňov s výrazným jesenným sfarbením do odtieňov červenej, oranžovej až purpurovej. Jeho kvitnutie, ktoré prebieha od júna do augusta, prináša drobné kvety usporiadané do kužeľovitých kvetenstiev, ktoré síce nie sú výrazné, ale vytvárajú zaujímavé kvetinové zhluky dlhé 15 až 29 cm. Obmedzený počet týchto kvetov postupne prerastá na drobné plody, zatiaľ čo zvyšné stopky sa predlžujú a menia na červenkasté vlasy, ktoré vytvárajú dojem, že ker je obostretý oblakom dymu, čo mu v anglicky hovoriacich krajinách vynieslo prezývku 'Smoke tree' (dymový strom). V skorej jesene je vďaka nim ruj najkrajšie. Ruj vlasatá sa najviac darí na teplých a slnečných stanovištiach, pričom čím viac slnka, tým bohatší rast a oku lahodiace jesenné sfarbenie, najmä u kultivarov s červenými listami. Preferuje slnečné až polotienisté stanovištia a vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, s obsahom vápnika čo je zárukou jej relatívne nenáročnej starostlivosti a vysokej odolnosti voči suchu a rozmanitým podmienkam. Zvláštnym hábitom, olistením, kvetenstvom i plodenstvom je rúk vlasatá natoľko svojrázna, že sa príliš nehodí na kombinovanie s inými rastlinami. Radšej sa uplatní ako výrazná dominantná rastlina na záhradnej ploche či v páse medzi stromovými kultúrami. Krásna je v kombinácii s väčšími kameňmi a kamenným mulčom. Červené odrody rastú pomalšie a sú významnými solitérami, vhodnými aj na menšie výsadby, kde môžu vyniknúť ako pútavá dominantná rastlina.

Pestovanie: Pre spoľahlivé vyfarbenie listov a tvorbu súkvetí sa odporúča zvoliť slnečné stanovište, najlepšie v teplejšej a chránenej časti záhrady. V polotieni ker rastie, ale farby bývajú menej intenzívne. Najlepšie prospieva v priepustnej, stredne výživnej pôde s pH približne 6 – 7,5, dobre znáša aj mierne zásadité pôdy, neznáša však dlhodobé premokrenie a ťažké zamokrené pôdy. Mladé rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v teplejších oblastiach aj v novembri, v rozostupoch zhruba 1 – 1,5 m podľa požadovanej hustoty kríkovej skupiny. Po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku, po dobrom zakorenení znáša pomerne dobre letné prísušky. Hnojenie stačí mierne, na príliš bohatých pôdach sa viac predlžujú výhonky a ker môže kvitnúť menej. Rez nie je nutný každoročne, podľa potreby sa na jar zmladzujú staršie vetvy alebo sa ker tvaruje do nižšieho, kompaktnejšieho habitusu, čo podporuje tvorbu mladých, silne vyfarbených výhonkov. V našich podmienkach je kultivar mrazuvzdorný približne do −25 °C, v chladnejších a veterných polohách prospieva lepšie na záveternom stanovišti alebo s ľahkým zimným mulčom pri päte kra. Rastlina zvyčajne netrpí vážnymi chorobami, v ťažkých a premokrených pôdach sa môže vyskytnúť poškodenie koreňov a odumieranie vetiev. Vo vhodných podmienkach ide o dlhoveký, stabilný ker, ktorý prináša farebný efekt od jari do neskorej jesene s minimálnou údržbou.

Autor: Nikol | Revízia: 20.2. 2026