Rebrovice rôznolistá - Blechnum spicant

Podrobný popis

Rebrovice rôznolistá - vždyzelená papraď s cirkumboreálnym rozšírením, v Európe rastie od Atlantiku po Karpaty a zasahuje aj do severnej Afriky, východnej Ázie a na západ Severnej Ameriky. V ČR sa prirodzene objavuje vo vlhších, tienistých ihličnatých i listnatých lesoch, často v smrečinách a boroch na kyslých pôdach, od nížin až do podhorských a horských polôh. Netvorí kvety, okrasná je predovšetkým štruktúrou listov a kompaktným hábitom. Typické sú dva druhy listov: neplodné listy vytvárajú nízku, vejárovito rozloženú ružicu a často prezimujú sa sýto zelenou farbou, zatiaľ čo plodné listy vyrastajú uprostred ružice vzpriamene, bývajú užšie av priebehu leta nesú na rube pozdĺžneho radu výtrusníc dozrávajú výtrusy. Listy sú kožovité, lesklé, tmavozelené a spravidla 30–50 cm dlhé. V dospelosti vytvára trs vysoký približne 30-50 cm a široký 40-60 cm, k ustáleniu porastu dochádza pozvoľna v horizonte 5-10 rokov. V záhrade pôsobí ako pokojný, vždyzelený akcent do podrastu, k rododendronom a vresom, medzi bohyškami, dlžuchami, škornice či pakosty do tieňa. V prírodne ladených výsadbách dobre nadväzuje na kamene a tlejúce drevo, kde vynikne jemná kresba „hrebienku“ a zimná textúra listov.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v tieni až polotieni, v humóznej, rovnomerne vlhkej a dobre priepustnej pôde, ktorá nevysychá do hĺbky. Preferuje kyslú až slabo kyslú reakciu približne pH 4,5 – 6,5 a dlhodobo neznáša vápenitú zeminu ani zálievku tvrdou vodou. Vhodná je chránená mikroklíma bez vysušajúceho vetra, najmä na jar pri rašení nových listov. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v lesných záhonoch sa osvedčuje rozostup 30–40 cm, teda približne 6–9 rastlín na m². Po výsadbe je dôležitá vyrovnaná zálievka, neskôr znáša krátke prísušky len v tieni, pri slnečných epizódach sa rýchlejšie zhoršuje kvalita listov. Hnojenie sa obvykle obmedzuje na kompost alebo listovku, prídavok ihličnatej hrabanky či rašeliny pomáha udržať kyslosť. Udržiavací mulč z lístia stabilizuje vlhkosť a obmedzuje prehrievanie koreňov. Pestovanie v nádobe je možné v chladnejšom polotieni, vhodný je vzdušný substrát pre vresoviskové rastliny s drenážnou vrstvou na dne a pravidelnou, ale striedmou zálievkou. Delenie trsov sa vykonáva na jar. Vyzreté rastliny sú v podmienkach SR mrazuvzdorné približne do -29 °C, mladé výsadby chránia vrstva lístia. Zo zdravotných problémov sa občas objavia škvrnitosti či hrdzavosť listov, zvlášť pri zahustení a dlhodobom zmáčaní olistenie. Na rozdiel od niektorých jemnolistých papradí býva menej atraktívny pre slimákov a podľa skúseností často odoláva aj okusu zverou.

Autor: Nikol | Revízia: 19.1. 2026