Rebríček obyčajný 'Rainbow ending blue' - Achillea millefolium 'Ranbow ending blue' Achillea millefolium 'Rainbow Ending Blue'

Podrobný popis

Rebríček obyčajný 'Rainbow ending blue' - patrí medzi dlhoveké trvalky otvorených stanovíšť av záhrade pripomína lúky a suché stráne, odkiaľ druh Achillea millefolium pochádza. Kultivar 'Rainbow Ending Blue' je súčasťou holandskej série Achillea millefolium Rainbow® (držiteľ šľachtiteľského sortimentu Verschoor Horticulture) a je cenený pre farebný posun kvetov. Sploštené kvetenstvá typu chocholíka sa od júna do septembra otvárajú svetlo ružovo so žltými stredmi a pri dozrievaní sa objavuje jemný modrastý závoj, ktorý pôsobí chladnejšie ako u bežných ružových rebríčkov. Rastlina tvorí vzpriamené, kompaktné trsy, ktoré sa nerozrastajú agresívne, av dospelosti dorastá približne 0,6 – 0,7 m na výšku a 0,45 – 0,60 m do šírky. Listy sú papradovito delené, šedozelené a pri premnutí uvoľňujú korenistú arómu. V kompozíciách dobre nadväzuje na šedolisté trvalky, levandule, perovskie a okrasné trávy, prirodzene zapadá aj do prírodných výsadieb. Kvety sú vhodné na rez a porast je včelomilný, často priťahuje aj motýle.Rastlina vydáva typickú korenistú arómu, ktorá sa šíri z listov i kvetov.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, znesie aj ľahký polotieň, v ňom však kvitne menej. Závetrie nie je nutné, dôležité je vzdušné miesto a teplejšia mikroklíma pri stene či v prérijnom záhone. Vyhovuje priepustná, hlinitopiesčitá až štrkovitá pôda s drenážou, pretože v zime neznáša premokrenie. Odporúčané pH je približne 6,0–7,5. Výsadba sa obvykle vykonáva od marca do októbra. Rozostupy 30–40 cm zodpovedajú zhruba 6–9 rastlinám na m². Kvitnutie nastáva najčastejšie od júna do septembra, kvetenstvo je možné priebežne rezať do vázy aj na sušenie. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení je rebríček odolný voči suchu a lepšie znáša prísušok ako mokro. Hnojenie sa volí striedme, v chudobnejších pôdach často stačí jarný prídavok kompostu, prebytok dusíka vedie k mäkším stonkám. Odkvitnuté lodyhy sa skracujú, čím sa predlžuje ďalšie nasadenie pukov a porast zostáva kompaktný. Mulč je vhodný minerálne, štrk alebo drvina zlepší odtok vody. V nádobe sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou a substrátom s prímesou piesku či štrku, zimné mokro je najčastejšou príčinou strát. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza najčastejšie pod -20 °C, pri zavedených porastoch približne do -25 °C. Pre začiatočníkov je kľúčové neprelievať, neprehnojovať a raz za 2–3 roky trsy deliť pre vitalitu, u základného druhu sa tiež stráži šírenie podzemky a samovýsevom. Z chorôb sa objavuje múčnatka a hrdza pri zahustení a vlhku, z koreňových problémov hniloba v ťažkej pôde. Zo škodcov sa môžu vyskytnúť vošky na mladých výhonkoch.

Autor: Kristýna | Revízia: 10.02. 2026