Rebríček obyčajný 'Creme de la Creme' - Achillea millefolium 'Creme de la Creme' Achillea millefolium 'Creme de la Creme'

Podrobný popis

Rebríček obyčajný 'Creme de la Creme' - trvalka otvorených stanovíšť, od stepných strání po lúky, kde ťaží z plného slnka a priepustnej pôdy. Kultivar 'Creme de la Creme' patrí do holandskej šľachtiteľskej série Achillea millefolium Rainbow® a bol uvedený ako kompaktnejší, menej rozpínavý typ s dlhým obdobím kvitnutia. Na pevných, vzpriamených stonkách nesie sploštené kvetenstvo 8–10 cm v krémovo žltom odtieni, ktorý v kompozíciách zmäkčuje kontrast a dobre nadväzuje na biele a strieborné trvalky. Kvety sa objavujú obvykle od júna do septembra a pri priebežnom odstraňovaní odkvitnutých stoniek sa predlžuje dekoratívnosť. V dospelosti dorastá približne 0,6-0,7 ma vytvára trs 0,45-0,60 m široký s jemne deleným, zeleným až šedozeleným, aromatickým olistením. Uplatňuje sa v zmiešaných záhonoch, prérijných výsadbách aj v bielych a pastelových kompozíciách, kde ladí so šalviami, strapatkami, perovskiemi a okrasnými trávami. Kvetenstvo je použiteľné na rez, po usušení pôsobí prirodzene v suchých väzbách a je vyhľadávané opeľovačmi.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, znesie aj ľahký polotieň, v ňom však kvitne menej. Závetrie nie je nutné, dôležité je vzdušné miesto a teplejšia mikroklíma pri stene či v prérijnom záhone. Vyhovuje priepustná, hlinitopiesčitá až štrkovitá pôda s drenážou, pretože v zime neznáša premokrenie. Odporúčané pH je približne 6,0–7,5. Výsadba sa obvykle vykonáva od marca do októbra. Rozostupy 30–40 cm zodpovedajú zhruba 6–9 rastlinám na m². Kvitnutie nastáva najčastejšie od júna do septembra, kvetenstvo je možné priebežne rezať do vázy aj na sušenie. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení je rebríček odolný voči suchu a lepšie znáša prísušok ako mokro. Hnojenie sa volí striedme, v chudobnejších pôdach často stačí jarný prídavok kompostu, prebytok dusíka vedie k mäkším stonkám. Odkvitnuté lodyhy sa skracujú, čím sa predlžuje ďalšie nasadenie pukov a porast zostáva kompaktný. Mulč je vhodný minerálne, štrk alebo drvina zlepší odtok vody. V nádobe sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou a substrátom s prímesou piesku či štrku, zimné mokro je najčastejšou príčinou strát. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza najčastejšie pod -20 °C, pri zavedených porastoch približne do -25 °C. Pre začiatočníkov je kľúčové neprelievať, neprehnojovať a raz za 2–3 roky trsy deliť pre vitalitu, u základného druhu sa tiež stráži šírenie podzemky a samovýsevom. Z chorôb sa objavuje múčnatka a hrdza pri zahustení a vlhku, z koreňových problémov hniloba v ťažkej pôde. Zo škodcov sa môžu vyskytnúť vošky na mladých výhonkoch.

Autor: Kristýna | Revízia: 10.02. 2026