Rebarbora kučeravá - Rheum rhabarbarum Rheum rhabarbarum

Podrobný popis

Rebarbora kučeravá - v kuchyni známa ako rebarbora, je trváca bylina z čeľade stavikrvovitých. Podľa botanických zdrojov pochádza z miernego pásma Ázie, najmä od južnej Sibíri po severnú a strednú Čínu, odkiaľ sa rozšírila do európskych záhrad. Vytvára silný podzemok a postupne mohutnie do širokého trsu. Listy vyrastajú v prízemnej ružici, bývajú 50–60 cm dlhé, výrazne žilnaté a zvlnené, stopky sú dužinaté a pri dobrej výžive pevné. Konzumnou časťou sú práve stopky, ktoré majú sviežu nakyslú chuť a používajú sa do kompótov, koláčov, posýpok aj pikantných čatní. Listové čepele sa nekonzumujú, pretože obsahujú vyšší podiel nežiaducich látok. V máji a júni môže rastlina vyhnať kvetnú stonku vysokú až okolo 2 m s bohatou metlinou drobných kvetov, vo farbe od belavej po červenkastú podľa klonu. V okrasných záhonoch sa rebarbora uplatní aj ako výrazná listová dominanta, podobne ako funkie, len s úžitkom pre kuchyňu. Odporúča sa ako detoxikačný prostriedok na očistu tráviaceho traktu, zrýchlenie metabolizmu a podporu tvorby žlče.

Pestovanie:  Prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, v teplých nížinách ocení popoludňajšie pritienenie. Stanovište býva chránené pred vysušujúcim vetrom a bez zimného zamokrenia. Najvhodnejšia je hlboká, humózna, výživná pôda hlinitá až hlinitopiesočnatá s dobrou drenážou, pH približne 6,0–7,0. Zálievka udržiava pôdu mierne vlhkú najmä po výsadbe a počas sucha, dlhé premokrenie zvyšuje riziko hniloby. Hnojenie sa opiera o jarný prídavok kompostu alebo vyzretého hnoja, prípadne o vyvážené hnojivo s dôrazom na draslík. Mulč z kompostu alebo lístovky obmedzuje výpar a zaburinenie, pri ťažších pôdach pomáha aj štrkový mulč okolo koreňového krčka. Rastliny sa vysádzajú na jar v marci–apríli alebo na jeseň v septembri–októbri s rozostupmi 0,9–1,2 m, zvyčajne 1 rastlina na m². Kvitnutie nastáva najčastejšie v máji až júni, kvetné stonky môžu oslabovať tvorbu listových stopiek, preto sa v úžitkovej výsadbe často odstraňujú pri báze. Zber stopiek prebieha spravidla v apríli–júni, pri silných trsoch niekedy až do júla, vždy sa ponecháva časť listov na regeneráciu, v prvom roku sa zber obmedzuje. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa pohybuje približne okolo -25 až -30 °C, rizikové býva skôr zimné mokro ako mráz. Druh znáša krátkodobé sucho, no pri dlhom prísušku tvorí tenšie stopky. Pestovanie v nádobe je možné vo veľmi objemnom kvetináči s objemom aspoň 40–60 l s drenážnou vrstvou a výživným substrátom, v zime je vhodné chrániť nádobu pred premrznutím koreňového balu. Rez spočíva v priebežnom odstraňovaní poškodených listov, na jeseň sa ponecháva len čistý trs a mulč. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov a hniloba krčka, zo škodcov najmä slimáky na mladých listoch. 

Autor: Kristýna | Revízia: 06.02. 2026