Rebarbora, reveň kučeravá Rheum rhabarbarum/cultorum

Podrobný popis

Rebarbora, reveň kučeravá - kuchyňu známa ako rebarbora, je vytrvalá bylina z čeľade rdesnovitých. Podľa botanických zdrojov má pôvod v miernom pásme Ázie, najmä od južnej Sibíri po severnú a strednú Čínu, odkiaľ sa rozšírila do európskych záhrad. Vytvára silný podzemok a postupne mohutní do širokého trsu. Listy vyrastajú v prízemnej ružici, bývajú 50–60 cm dlhé, výrazne žilnaté a zvlnené, stopky sú mäsité a pri dobrej výžive pevné. Konzumnou časťou sú práve stopky, ktoré majú sviežu kyslastú chuť a používajú sa do kompótov, koláčov, posýpok i pikantných čatní. Listové čepele sa nekonzumujú, pretože obsahujú vyšší podiel nežiaducich látok. V máji a júni môže rastlina vyhnať kvetný stvol vysoký až okolo 2 m s bohatou latou drobných kvetov, vo farbe od belavej po ružovkastú podľa klonu. V okrasných záhonoch sa rebarbora uplatní aj ako výrazná listová dominanta, podobne ako bohyšky, len s úžitkom pre kuchyňu.Odporúča sa ako detoxikačný prostriedok na očistu tráviaceho traktu, zrýchlenie metabolizmu a podporu tvorby žlče.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, v teplých nížinách ocenia popoludňajšie pritienenie. Stanovište býva chránené pred vysušujúcim vetrom a bez zimného zamokrenia. Najvhodnejšia je hlboká, humózna, živná pôda hlinitá až hlinitopiesčitá s dobrou drenážou, pH približne 6,0–7,0. Zálievka udržuje pôdu mierne vlhkú hlavne po výsadbe a počas sucha, dlhé premokrenie zvyšuje riziko hnilôb. Hnojenie sa opiera o jarný prídavok kompostu alebo vyzretého hnoja, prípadne o vyvážené hnojivo s dôrazom na draslík. Mulč z kompostu alebo listovky obmedzuje výpar a zaburinenie, pri ťažších pôdach pomáha aj štrkový mulč okolo krčku. Rastliny sa vysádzajú na jar marec – apríl alebo na jeseň september – október s rozostupmi 0,9 – 1,2 m, obvykle 1 rastlina na m². Kvitnutie nastáva najčastejšie v máji až júni, kvetné stvoly môžu oslabovať tvorbu stopiek, preto sa v úžitkovej výsadbe často odstraňujú pri báze. Úroda stopiek prebieha spravidla apríl-jún, pri silných trsoch niekedy do júla, vždy sa ponecháva časť listov pre regeneráciu, v prvom roku sa zber obmedzuje. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza približne okolo -25 až -30 °C, rizikové býva skôr zimné mokro ako mráz. Druh znáša krátkodobé sucho, ale pri dlhom prísušku tvoria tenšie stopky. Pestovanie v nádobe je možné vo veľmi objemnom kvetináči aspoň 40–60 l s drenážnou vrstvou a výživným substrátom, v zime je vhodné chrániť nádobu proti premrznutiu balu. Rez spočíva v priebežnom odstránení poškodených listov, na jeseň sa ponecháva len čistý trs a mulč. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov a hniloby krčku, zo škodcov najmä slimáci na mladých listoch.

Autor: Kristýna | Revízia: 06.02. 2025