Rebarbora vlnitá 'Victoria' - Rheum rhabarbarum 'Victoria' Rheum rhabarbarum 'Victoria'

Podrobný popis

Rebarbora vlnitá 'Victoria' - dlhouhá zelenina pestovaná pre dužinaté stopky listov, ktorá patrí do čeľade stavikrvovitých. Kultivar 'Victoria' sa radí medzi tradičné európske záhradné výbery známe už od 19. storočia a v niektorých katalógoch sa objavuje aj pod názvom 'Victoria 2'. Z mohutného podzemku na jar rašia zväzky širokých, sýtozelených listov na dlhých stopkách a trs rýchlo nadobúda objem. V dospelosti máva približne 1,2 – 1,5 m na výšku aj šírku, pri vyhnaní kvetných stvolov môže byť aj vyšší. Stopky bývajú hrubé, prevažne zelené až zeleno-ružové, s jemne vláknitou štruktúrou a výraznou, ale vyváženou kyslosťou. V kuchyni sa používajú iba stopky, listové čepele sa nekonzumujú. Stopky sa uplatnia v koláčoch, džemoch, kompótoch aj pri príprave štiav; ich chuť sa tradične kombinuje s jahodami, malinami alebo jablkami. Obsahujú prirodzené organické kyseliny, vlákninu a minerálne látky, vďaka čomu je rebarbora vyhľadávanou surovinou na domáce spracovanie. V neskorej jari až na začiatku leta môžu vyrastať vysoké metliny s drobnými belavými kvetmi, ktoré sú dekoratívne na okraji úžitkového záhona, ale z hľadiska zberu stopiek predstavujú záťaž pre podzemok.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, v teplých nížinách ocení popoludňajšie pritienenie. Stanovište by malo byť chránené pred vysušujúcim vetrom a bez zimného zamokrenia. Najvhodnejšia je hlboká, humózna, výživná hlinitá až hlinitopiesočnatá pôda s dobrou drenážou a pH približne 6,0 – 7,0. Zálievka udržiava pôdu mierne vlhkú hlavne po výsadbe a počas sucha, dlhé premokrenie zvyšuje riziko hnilôb. Hnojenie sa opiera o jarný prídavok kompostu alebo vyzretého hnoja, prípadne o vyvážené hnojivo s dôrazom na draslík. Mulč z kompostu alebo listovky obmedzuje vyparovanie a zaburinenie, pri ťažších pôdach pomáha aj štrkový mulč okolo krčka. Rastliny sa vysádzajú na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (september – október) s rozostupmi 0,9 – 1,2 m, zvyčajne 1 rastlina na $m^2$. Kvitnutie nastáva najčastejšie v máji až júni; kvetné stvoly môžu oslabovať tvorbu stopiek, preto sa v úžitkovej výsadbe často odstraňujú pri báze. Zber listových stopiek prebieha spravidla od apríla do júna, pri silných trsoch niekedy až do júla, pričom sa vždy ponecháva časť listov na regeneráciu; v prvom roku sa zber obmedzuje. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa pohybuje približne okolo -25 až -30 °C, rizikové býva skôr zimné mokro než mráz. Druh znáša krátkodobé sucho, ale pri dlhom prísušku tvorí tenšie stopky. Pestovanie v nádobe je možné vo veľmi objemnom kvetináči (aspoň 40 – 60 l) s drenážnou vrstvou a výživným substrátom, v zime je vhodné chrániť nádobu proti premrznutiu balu. Rez spočíva v priebežnom odstraňovaní poškodených listov, na jeseň sa ponecháva len čistý trs a mulč. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov a hniloby krčka, zo škodcov najmä slimáky na mladých listoch.

Autor: Nikol | Revízia: 20. 2. 2026