Rdesno bistorta 'Superbum' - Polygonum bistorta 'Superbum' Polygonum bistorta 'Superbum'

Podrobný popis

Rdesno bistorta 'Superbum' - pochádza z horských oblastí Himalájí, kde rastie na kamenistých, sviežich lúkach a sutinách s chladnejším letom. Kultivar 'Superbum' (uvádzaný aj ako Bistorta affinis, predtým Polygonum affine) bol vyselektovaný pre hustý, kobercový rast a dlhé obdobie kvitnutia. Z krátkych, plazivých podzemkov vytvára nízke vankúše a postupne súvislú rohož, ktorá stabilizuje pôdu a obmedzuje zaburinenie. Listy sú úzko eliptické až kopijovité, kožovité a jemne lesklé. V sezóne tmavo zelené, na jeseň sa farbia do bronzových a červenohnedých tónov av miernych zimách čiastočne vytrvávajú. Kvetenstvo tvorí vzpriamené klasy drobných kvetov s medovou vôňou nepatrnou, zato dobre dostupných pre včely a drobné samotárky. Sprvu sú svetlo ružové, s vekom tmavnú do karmínových odtieňov. Najčastejšie kvitne od júla do septembra, pri dlhšom lete až do októbra, po zrezaní odkvitnutých klasov môže nasledovať slabšie opakovanie. V kompozíciách funguje ako nízky podrast pod kríkmi, lem cestičiek aj plošná výsadba v prírodných a štrkových záhonoch. Dobre nadväzuje na kostravy, ostrice, nízke pakosty, dlžuchy a jarné cibuľoviny, ktorým ponecháva priestor v predjarí. Proti bežným vysokým stavcom (napríklad Persicaria amplexicaulis) zostáva výrazne nižšia a nevytvára dominantný trs, ale jemnú, pokojnú plochu.

Pestovanie: Prospieva na slnku aj v polotieni, v teplejších oblastiach býva spoľahlivejšie v ľahkom pritienení av závetrí, kde sa vysoké lodyhy menej lámu. Vyhovuje mu humózna, živná a rovnomerne vlhká, ale priepustná pôda, v ťažších pôdach pomáha drenáž a prímes štrku, v ľahkých pôdach kompost alebo listovka. Odporúčané pH sa obvykle pohybuje približne 5,5 – 7,5. Výsadba sa vykonáva od marca do mája alebo od septembra do novembra, s rozostupmi 45–60 cm podľa bujnosti kultivaru, v ploche približne 3–5 rastlín na m². Zálievka je dôležitá po výsadbe a pri dlhšom suchu, pretože prísušok skracuje dobu kvitnutia a listy môžu zasychať, zatiaľ čo dlhodobé zamokrenie v zime podporuje hniloby. Hnojenie obvykle stačí mierne na jar, ideálne kompostom, u chudobnejších pôd sa dopĺňa vyvážené hnojivo v menšej dávke na začiatku leta. Po odkvitnutí sa stonky bežne ponechávajú do jesene a zrezávajú sa až na jar pri rašení, aby chránili koreňový krčok a poskytli zimnú štruktúru záhonu. Mulč z kompostu alebo listovky stabilizuje vlahu a obmedzuje burinu, pri mladých výsadbách je prínosný aj ako zimná ochrana. V nádobe sa pestuje skôr prechodne, vyžaduje veľkú a hlbokú nádobu s drenážou, humózny substrát a pravidelnú zálievku, v zime je dôležitá ochrana nádoby pred dlhým premrznutím. Mrazuvzdornosť sa v rôznych európskych i severoamerických zdrojoch uvádza ako vysoká, najčastejšie približne -20 až -30 °C, pri dobrej drenáži a vyzretých trsoch býva spoľahlivá aj v chladnejších oblastiach. Choroby sú väčšinou okrajové, môžu sa objaviť listové škvrnitosti a múčnatky pri zahustení, zo škodcov vošky a slimáci na mladých výhonkoch, prakticky najdôležitejšia je prevencia premokrenia a dostatočný priestor na prúdenie vzduchu. Odolnosť voči suchu je stredná, na dlhé kvitnutie sa osvedčuje čerstvá pôda a mulč.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.02. 2025