Pupalka krovitá 'Sonnenwende' - Oenothera fruticosa 'Sonnenwende'

Podrobný popis

Pupalka krovitá 'Sonnenwende' - je severoamerická trvalka z čeľade pupalkovitých, ktorá v prírode rastie na otvorených, slnečných miestach, na okrajoch ciest, v suchších lúkach av riedkych porastoch, často na piesočnatých či kamenistých pôdach. Kultivar 'Sonnenwende' sa vyznačuje tmavším, často červenkastým zafarbením stoniek a listov a červenými pukmi, z ktorých sa od júna do augusta otvárajú zlatožlté, štvorplátečné kvety 3–5 cm. Na rozdiel od mnohých „nočných“ pupaliek zostávajú kvety otvorené aj cez deň, takže farba funguje po celý deň a rastlina sa uplatní aj v blízkosti posedenia. Kvety sú bez vône. Trs je vzpriamený, obvykle 60 – 80 cm vysoký a 30 – 50 cm široký, s úzko kopijovitými listami, ktoré môžu mať purpurový preliv a na jeseň sa vyfarbujú do červena. Po odkvitnutí sa tvoria pretiahnuté kapsuly so semenami, ktoré dávajú rastline jemnú štruktúru aj na konci leta. Kvety poskytujú nektár aj peľ a do výsadieb prinášajú teplý akcent, ktorý dobre dopĺňa modrofialové trvalky. V záhradných kompozíciách sa uplatnia v prérijných a štrkových záhonoch, v trvalkových lemoch aj v zmesiach s strapatkami, rebríčkami, šalviami a okrasnými trávami.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu priepustnú až dobre odvodnenú, ideálne hlinitopiesčitú s prímesou humusu. Znáša široké rozpätie pH približne 6,0–8,0, dôležitejší je nepremokrený zimný režim a nezamokrený krčok. Zálievka sa po zakorenení sústredí na dlhšie suché obdobie, v bežnej záhradnej pôde býva potrebná iba pri dlhom prísušku. Na jar sa odporúča ľahké prihnojenie kompostom alebo vyváženým hnojivom, v príliš chudobnej pôde býva kvitnutie kratšie a stonky sú subtílnejšie. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra. Pre súvislý porast sa volí rozostup 35–40 cm, čo zodpovedá asi 7 ks na m². Kvitnutie prebieha spravidla jún – august, v teplých polohách môže pokračovať aj do septembra. Mrazuvzdornosť je uvádzaná až do -34 °C, napriek tomu sa v ťažších pôdach osvedčuje zimný mulč štrkom, ktorý odvádza vodu od koreňového krčku. Na jar sa odstraňujú suché stonky, prípadné zmladenie trsu sa vykonáva delením po 3–4 rokoch. Pokiaľ je cieľom obmedziť samovýsev, vhodné je ponechať len časť semeniacich stoniek a zvyšok odstrániť po odkvitnutí. Z chorôb sa občas objavuje múčnatka pri zahustení, zo škodcov vošky a slimáci na mladých výhonkoch. Pestovanie v nádobe je možné v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou, kde sa v zime stráži premokrenie substrátu.

Autor: Kristýna | Revízia: 12.01. 2026